Per Olov Enquist (1934) študoval históriu literatúry, pôsobil ako novinár, pedagóg, dramatik i novelista. Jeho hra Zo života dážďoviek je príbehom o Hansovi Christianovi Andersenovi; Obrázkari o Selme Lagerlöfovej, Noc tribádok o Augustovi Strindbergovi; celkom čerstvá hra Blanche a Marie je o Marie Curie-Sklodowskej. Na snímke s režisérkou Yvonne Vavrovou. FOTO - LENKA STRELECKÁ
Švédskeho dramatika svetového mena PERA OLOVA ENQUISTA spája so Slovenskom predovšetkým inscenácia jeho hry Zo života dážďoviek, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi uvádzala na Malej scéne SND. Dôvodom jeho terajšej pražskej návštevy, počas ktorej sme sa s ním zhovárali, však bolo hosťovanie nitrianskeho Divadla Andreja Bagara na 11. ročníku festivalu Slovenské divadlo v Prahe s jeho novšou hrou Obrázkari.
Píšete dokumentárne drámy, ale i romány. Čo je zložitejšie?
"Mnohí sa domnievajú, že vytvoriť skratku v divadelnej hre s použitím historických faktov je oveľa zložitejšie, než napísať román. U mňa je to naopak. V románe máte oveľa viac možností, ale aj povinností, ako podstatu veci vyjadriť - od opisu prírody cez vykreslenie psychologického pozadia postáv až po politický background príbehu. V dráme musí byť toto všetko obsiahnuté v dialógu."
Ako potom vznikne ten správny dialóg?
"Niekedy mi dialóg na základe vopred danej historicko-faktografickej situácie naskočí aj v priebehu pätnástich minút. Najkratšie, len jedenásť dní, mi trvalo písanie hry Noc tribádok, pretože som sa podrobne zaoberal Augustom Strindbergom už počas štúdií a potom som o jeho živote a tvorbe roky prednášal. Romány zvyknem písať aj niekoľko rokov."
Aký je podiel fikcie a reality vo vašich hrách?
"Vždy sa snažím urobiť rekonštrukciu životného príbehu ako mix dokumentu a fikcie s vlastnou individuálnou víziou. Avšak hranica je veľmi krehká. Ide o náročné balansovanie, pretože autor sa pri vypĺňaní čiernych dier nemôže dopúšťať chýb. Pre mňa je to o niečo jednoduchšie, lebo som študoval históriu literatúry a mám faktografické znalosti."
Spomínate si ešte na bratislavské naštudovanie hry Zo života dážďoviek?
"Emília Vášáryová v úlohe Johanny Lujzy Heibergovej priniesla do hry niečo také výnimočné, čo som dovtedy, ale ani potom nevidel. Veľa herečiek na svetových scénach sa jej priblížilo, ale ani jedna z nich nebola taká zázračná. Inscenácia Martina Hubu mi natoľko učarovala, že keď som ju krátko nato sám režíroval pre švédsku televíziu, mnohé nápady som dokonca ukradol. Ale snáď je dovolené, keď to robí autor hry."
V Uppsale, kde ste študovali, sa narodila herečka Viveca Lindfors, jedna z manželiek dramatika Georga Taboriho, ktorá hrala vo filme Juraja Jakubiska Frankensteinova teta. Poznali ste ju?
"Áno, ale stretli sme sa až v New Yorku, kde žila a pôsobila až do konca života. V roku 1980 som napísal hru Úbohá Faidra podľa mýtu o Phaedre. Ona to čítala a napísala mi list, že by to chcela inscenovať ako špeciálny projekt pre ženskú nemocnicu. Prišiel som sa na to pozrieť do New Yorku a inscenácia ma nadchla úžasnou kombináciou mojej hry a jej vlastných nápadov na tému Faidry."
Vo vašich hrách prevažujú ženské hrdinky. Prečo?
"Mám rád komplikované ženy, píše sa o nich oveľa ľahšie než o tých jednoduchších. Dávnejšie som prepracoval Čechovove Tri sestry tak, že boli sedemdesiatničky. Vznikli potom zaujímavé momenty medzi troma babkami a ich mladými milencami."
Svojej matke ste venovali predposledný román Lewisova cesta. Bola vám predobrazom aj k nejakej konkrétnej postave?
"Moja matka mala na mňa rozhodujúci vplyv, lebo som ako polročný prišiel o otca. Okrem toho som bol jedináčik. Venoval som jej aj jednu z hrdiniek románu z roku 1991, matku v Knižnici kapitána Nema. S mamou sme mali veľmi dobrý vzťah, ale už asi v šestnástich rokoch som sa snažil osamostatniť. Pre chlapca bez otca to bolo, myslím, dôležité, aby som nezostal iba pod jej vplyvom."
V Prahe ste mali možnosť vidieť Obrázkarov v réžii Yvonne Vavrovej so Žofiou Martišovou v hlavnej úlohe. Aký vo vás zanechala dojem?
"Veľmi silný. Selma zostala Selmou, najpríjemnejšie ma však prekvapila predstaviteľka Tory Daniela Kuffelová, ktorá svojou zmysluplnou hereckou dominanciou paradoxne priniesla úplne nový pohľad na osud hlavnej hrdinky Selmy Lagerlöfovej."
Autor: ĽUBICA KRÉNOVÁ(Autorka je publicistka)
