odporúča po 30 rokoch praxe psychologička a psychoterapeutka PhDr. MÁRIA KRÝSLOVÁ

Možno prežívať dlhodobý mimomanželský vzťah bez ujmy na psychike?

Predovšetkým dosť ťažko bez ujmy na vzájomných vzťahoch. Nevera je vždy hra s temnými neznámymi silami v nás a nikto vopred nevie, čo s ním urobí. Môže sa začať celkom nevinne mimoriadnymi vzájomnými sympatiami, ale po fyzickom zblížení prepukne do vášne. V jej zajatí človek niekedy urobí aj veci, o ktorých by nikdy nepredpokladal, že ich bude schopný. Zdravý rozum sa stáva iba slúžkou citov.

Teraz sú módne aj tzv. otvorené manželstvá s veľmi liberálnym prístupom k sexu. Môže to fungovať?

V mojej praxi som sa nestretla s dvojicou, ktorej by to prinajmenšom po čase nezačalo robiť problémy. V erotických televíznych reláciách zástancovia tohto modelu partnerského správania zväčša žiadne ťažkosti nepripúšťajú. Ale neviem, či nejde skôr o ich sebaklam. Na experimenty so skupinovým sexom najčastejšie doplácajú práve tí, ktorí boli citovo najviac v poriadku

Možno neveru nejako definovať?

Láska a nevera sú rovnice s viacerými neznámymi a my, psychológovia, si nemôžeme namýšľať, že je pre nás hračkou ich riešiť. Existuje veľa druhov nevery – od citovej až po telesnú, od jednorazovej až po dlhodobú, od neplánovanej po programovú. Ľudia sa líšia v tom, čo už pokladajú za neveru a čo ešte nie, aj v tom, ako ktorý druh nevery posudzujú. Napríklad mužom sa obyčajne zdá najhoršia predstava, že ich partnerka má sexuálny styk s niekým iným, pre ženu býva najubližujúcejšie, keď sa muž zamiluje do inej. Nevera môže byť pre niekoho len vzrušujúca hra, istý druh „športu“, prostredníctvom ktorých si overuje vlastnú hodnotu. Poznám aj takých, ktorí sú si vedomí úskalí nevery, a preto sa držia zásady, že nikdy nie sú neverní s jednou osobou viac než raz. Vo verejnosti je známe, aké nebezpečné je experimentovať s drogami. Menej sa vie o tom, že aj nevera predstavuje riziko vzniku závislosti. Lebo človek sa môže stať závislým aj od iného človeka, ako od čohokoľvek, čo mu prináša slasť.

Môže niekto dopredu predvídať, ako by reagoval pri nevere?

Nemôže. Svojimi reakciami si nemôžu byť istí ani tí, čo sa sami pokladajú za najostrieľanejších v tejto „disciplíne“. Zažila som ľudí, ktorí mali za sebou tri – štyri mimomanželské vzťahy a pri nasledujúcom sa sami nepoznávali.

Čo sa s tým dá robiť?

To, čo povedal kedysi už svätý Augustín: Vyhýbať sa začiatkom. A ja sa pod to plne podpisujem. Lebo keď už raz začneme, niekedy nedokážeme prestať. To je najúčinnejšia prevencia.

A čo robiť, keď to v manželstve buchne a prevalí sa ?

Potom platí to, čo platí vo všeobecnosti o ľudských vzťahoch, najmä ak v nich ide aj o deti. Nemajú sa strihať, ale párať. Mal by nasledovať čas skôr vzájomného sebaspytovania a bilancovania. Keď niekto odhalí neveru, zväčša začne hneď ťať a rúbať, neuvedomujúc si, že likviduje zároveň aj putá, ktoré zostali neverou nedotknuté, na ktorých by sa dalo neskôr stavať. Nevera skoro vždy raní a mnohí sa začnú správať nenávistne, robiť si podrazy. Je až neuveriteľné, čo všetko sú ľudia schopní navzájom si urobiť. Pri tom sa narobia také škody, že pôvodný vzťah sa už naozaj nemusí nikdy zreštaurovať.

Je vôbec nejaká rada, ako postupovať pri nevere?

Je toľko druhov nevery, koľko je jej príčin.O tých vždy treba uvažovať najprv. V otázkach nevery a lásky ťažko niečo zovšeobecniť, neexistuje žiadna všeplatná rada. Za tie dlhé roky, počas ktorých som robila sprievodkyňu nielen sebe, ale aj mnohým ďalším ľuďom, by som si trúfla sformulovať možno toto odporúčanie: Ak sa niekomu stane, že bol neverný a proti vlastnej vôli sa aj zaľúbil, mal by okamžite zapnúť všetky sebaochranné mechanizmy, nedovoliť, aby mu nový vzťah vytlačil zo života to, čo mal dovtedy rád – rodinu, prácu, staré priateľstvá, koníčky.

Väčšina manželiek tvrdí, že ich manžel by to nikdy neurobil, takisto mnohí muži žijú v takejto ilúzii.

Každý vzťah je do istej miery neistý. Sú však vzťahy, v ktorých sa ľudia cítia šťastní, a pritom nikdy nemali mimomanželský vzťah. Možno by mali novinári viac rozprávať a písať o takých.