Do posledných mesiacov prednášal na univerzite v Heidelbergu i inde v Európe a v Spojených štátoch. Kým sa pomalým neistým krokom dostal k mikrofónu, mohli jeho poslucháči voči nemu pociťovať súcit, ten však auditórium vždy rýchlo prešiel, keď začal hovoriť, pretože Gadamer si aj vo vysokom veku zachoval nezvyčajne jasný intelekt a tiež veľký rečnícky talent. A takmer do konca sa vážne zaoberal aktuálnym dianím a neprestával skúmať svoje filozofické závery zoči-voči súčasnému stavu sveta.

V poslednom rozhovore pre denník Welt po teroristických útokoch na Spojené štáty hovoril o vlastnej bezradnosti pri pohľade na arabský svet: „Je v ňom niečo, čo sa s nami nedá porovnať, alebo len ťažko. Hlásim sa k tomuto svetu, nepotrebujem na to nijaké písomné vysvetlenie. Európanovi sa naozaj ťažko chápe, že pre iných to tak nie je.“ Toto jeho úsilie pochopiť, ktoré je hlavnou úlohou hermeneutickej filozofie, bolo základnou témou celého Gadamerovho diela. Hermeneutický prúd filozofického myslenia sledoval Gadamer od helenizmu a hermeneutická filozofia ako smer a filozofická škola nanovo ožila v dvadsiatom storočí najmä v prácach Gadamera a jeho žiakov.

Venoval sa jej v podstate od svojho prvého významného stretnutia s Martinom Heideggerom, roku 1923, ktoré, ako neskôr napísal, bolo preňho „elementárne“. Celý život sa zaoberal Platónom a Aristotelom. Roku 1960 vyšla najslávnejšia Gadamerova kniha - Pravda a metóda. Pripravoval ju desať rokov.

Ide v nej o otázku: „Ako je možné, že rozumieme?“ Porozumenie sa ustavične pohybuje v kruhu, kedykoľvek čítame či počujeme text, pohybujeme sa medzi našimi vlastnými predsudkami a inakosťou, ktorú proti nim text stavia. Tento rozdiel či vzdialenosť v Gadamerovej koncepcii nie je „priepasť, ktorú treba preklenúť, lebo nás rozdeľuje“, ale „nosný základ diania.“ Hermeneutika sa pochopiteľne netýka len porozumenia textom, je to postoj k vede aj k svetu.

Vždy vyhľadával kritické rozhovory s filozofmi odlišných filozofických smerov a v posledných rokoch najmä kontakt s postmodernistom Jacquesom Derridom. Tí, ktorí zažili Gadamera na prednáškach či konferenciách, tvrdia, že rovnako suverénne ako vedel hovoriť, bol schopný počúvať a púšťať sa do rozhovoru, ktorý smeroval k pochopeniu toho, čo hovoril niekto iný.

Na jeho stodruhé narodeniny vyšla v Nemecku Gadamerovi kniha rozhovorov s jeho najznámejším žiakom a prekladateľom Talianom Ricardom Dottorim, Die Lektion des Jahrhunderts (Poučenie storočia). V slovenskom preklade vyšla v deväťdesiatych rokoch kniha Aktualita krásneho, v češtine Člověk a řeč a Idea Dobra mezi Platónem a Aristotelem. (mf)