V subtílnom horore Tí druhí zápasí Nicole Kidmanová proti svetelnej alergii a proti „tým druhým.“ Záľuba v obskúrnostiach, nejasnostiach, záhadách a nevysvetliteľnom patrí k pozoruhodnému dedičstvu postmoderny. Možno najďalej to dotiahol David Lynch. Roberto Rodriguez zas si v hrôzostrašnosti dovolil najviac irónie, Blair Witch Project prispel verziou domáceho videa pre triedy na stredných školách. Nebude to náhoda, že toľko nových filmových seminárov sa tak rado zaoberá fenoménom hororu, toľko literárnych kurzov gotickým románom a toľko časopisov osobnosťami sériových vrahov. Pôvod všetkej hrôzy - aj keď by to, samozrejme, malo zostať večným tajomstvom - spočíva v konštitúcii meštiackeho Ja, ktoré zúfalo bojuje s poznaním, že nemusí byť pánom vo svojom dome. Z tohto zistenia, hoci aj nie je práve nové, sa čierna ezoterika môže tešiť znova a znova.

Čílsky režisér Alejandro Amenábar prišiel s ambicióznym, ale spoľahlivým a bezpečným príkladom čiernej kinematografie. Rok 1945 a Nicole Kidmanová ako Grace, v prísnych kostýmoch, pod ktorými vrie bibliou kŕmené šialenstvo, žije s dvoma deťmi, trpiacimi alergiou na denné svetlo, v presvedčení, že už nikdy neuvidí nezvestného manžela. A dozerá, aby kedykoľvek, keď niekto otvorí dvere a vojde do miestnosti, sa dvere okamžite zatvorili. Celé večery - a večer je vlastne stále - deťom rozpráva o hrôzach pekelného ohňa.

Pánty škrípu, pohľady utekajú, vietor fičí a občas hrá na klavír ktosi, koho nevidieť. Grace nájde na pôjde knihu úmrtí z minulého storočia, a v nej - čo iné, ako obraz práve ich troch? Prezrádzať viac by už nebolo fér.

Ale aj keby sme prezradili všetko, nevysvetlilo by sa tým nič. Keď to všetko uvidíte, zrejme nebudete na konci vedieť, čo sa tam vlastne naozaj dialo. Napríklad, jedného hmlistého dňa Grace vyjde do lesa, a kto jej tam nejde oproti? Zmiznutý manžel! Vojde dnu, veľmi sa neteší, ľahne si na posteľ, trochu si pofrfle a zas je preč. Hmla ho priniesla aj odniesla. Alebo dcéra, ktorá svojho malého bračeka neustále budí zo sna, lebo sa musí rozprávať s istým Edgarom, ktorého vraj vidí v izbe. V určitom momente vám bude jasné, že tieto jednotlivé navzájom nesúvislé záhady sa nedajú ani zapamätať.

Až vám dôjde energia a v znameniach už začnete vidieť len kúzlo nechceného, aj keď divák vedľa vás sa možno v tej chvíli naozaj bojí. Vy sa môžete aj tíško smiať. „Majstrovské dielo ambivalentného desenia“, zneli chvály na tento film. HANS–GEORG RODEK

(Autor je filmový kritik)