Barcelona 16. marca (TASR) - Španielsky premiér José María Aznar vyjadril dnes mimoriadnu spokojnosť so summitom Európskej únie v Barcelone, ktorý sa dnes skončil prijatím záverečného vyhlásenia. Na najvyššej schôdzke lídrov európskej pätnástky mali po prvý raz možnosť zúčastniť sa aktívne aj predstavitelia 13 kandidátskych krajín.
LISABON
Šéf španielskeho kabinetu na záverečnej tlačovej konferencii španielskeho predsedníctva ocenil spoločný záujem všetkých účastníkov o dosiahnutie cieľov stanovených pred dvoma rokmi v Lisabone.
Podľa jeho slov sa dosiahol významný pokrok, no ešte stále sú oblasti, kde sa postupuje veľmi pomaly. Aznar preto zdôraznil potrebu väčšej politickej vôle a rovnováhu v opatreniach v ekonomickej a sociálnej oblasti.
Účasť kandidátskych krajín na rokovaniach považuje premiér za dôkaz záujmu EÚ o ich integráciu. Je pritom presvedčený, že spoločne sa podarí stanovené ciele dosiahnuť.
EKONOMICKÉ REFORMY
Barcelonský summit podľa Aznara ukázal nezvratnosť procesu ekonomických reforiem. Všetkých 15 šéfov štátov a vlád sa na ňom zaviazalo na rýchle prijatie záväzných nariadení v oblasti vnútorného trhu, paktu stability a rastu a zníženiu rozpočtových deficitov.
TRVALÝ ROZVOJ
V otázke stratégie trvalého rozvoja sa EÚ dohodla na zvýšení finančných prostriedkov určených na pomoc rozvojovým krajinám do roku 2006 na 0,39 percenta európskeho hrubého domáceho produktu.
Rada EÚ tiež vyzvala členské krajiny, aby dokončili proces ratifikácie Kjótskeho protokolu do júna tohto roku tak, aby mohol vstúpiť do platnosti ešte pred septembrovým Svetovým summitom o trvalom rozvoji v Johannesburgu.
ENERGETIKA
Za kľúčovú možno považovať kompromisnú dohodu o liberalizácii 60 percent energetického trhu, na základe ktorej si do roku 2004 všetci odberatelia okrem domácností budú môcť slobodne vybrať dodávateľa. Aznar v mene EÚ deklaroval, že situácia maloodberateľov bude predmetom ďalších diskusií.
TELEKOMUNIKÁCIE
Za krok vpred označil španielsky minister hospodárstva Rodrigo Rato zhodné stanovisko európskej pätnástky týkajúce sa projektu Galileo - rádionavigačného systému, ktorý by zbavil Európu závislosti od Spojených štátov amerických v oblasti telekomunikácií.
ZAMESTNANOSŤ
EÚ sa zaviazala vytvoriť v nadchádzajúcom desaťročí 20 miliónov pracovných miest a urobiť kroky k odstráneniu prekážok na trhu práce, k čomu by malo prispieť zvýšenie mobility v rámci EÚ. Vzhľadom na zastaralosť európskeho obyvateľstva sa má do roku 2010 posunúť hranica dôchodkového veku zo súčasných 58 na 65 rokov.
ZDRAVOTNÍCTVO
Európski politickí predstavitelia tiež odsúhlasili zavedenie tzv. európskej zdravotnej karty, ktorá v budúcnosti umožní všetkým obyvateľov únie využívať zdravotné zariadenie v ktorejkoľvek členskej krajine.
ŠKOLSTVO
EÚ sa dohodla na zvýšení výdavkov na výskum a rozvoj, zavedenie výučby dvoch cudzích jazykov v skoršom školskom veku a zlepšenie prístupu k informáciám tak, aby na každých 15 detí pripadal jeden počítač s internetom.
BUDÚCNOSŤ EÚ
Európski lídri privítali začatie činnosti Konventu, čo bude aj predmetom rokovania na nadchádzajúcom summite únie v Seville, a ocenili návrh írskej vlády prezentovaný jej premiérom Bertiem Ahernom o ratifikácii Zmluvy z Nice, ktorá má byť dokončená všetkými štátmi do konca tohto roku s cieľom umožniť rozšírenie únie. Rovnako aj táto otázka sa dostane do agendy sevillského summitu.
ZAHRANIČNÁ POLITIKA
Napriek tomu, že podľa pôvodného zámeru sa mal summit venovať len ekonomickým otázkam, prijali účastníci Barcelonskú deklaráciu o Blízkom východe. Ako sa uvádza vo vyhlásení, táto oblasť sa momentálne nachádza v "extrémne ťažkej kríze".
EÚ preto vyzvala obidve strany v konflikte na okamžité a účinné kroky vedúce k zastaveniu krviprelievania, zdôrazňujúc, že neexistuje vojenské riešenie súčasnej situácie.
Dosiahnutie trvalého mieru možno podľa deklarácie zaistiť len politickými rokovaniami. EÚ preto mimoriadne ocenila prijatie novej rezolúcie Organizácie Spojených národov, ktoré je vyjadrením veľkého záujmu medzinárodného spoločenstva o vyriešenie blízkovýchodného konfliktu a vyzvala na jej okamžitú implementáciu.
Za nemenej dôležitú považuje aj iniciatívu saudskoarabského princa Abdalláha. Vysoko tiež vyzdvihla rozhodnutie amerického prezidenta Georgea W. Busha o vyslaní do regiónu osobitného splnomocnenca Anthonyho Zinniho a vyzvala na zrušenie opatrení obmedzujúcich voľný pohyb palestínskeho lídra Jásira Arafata.
Európski lídri vyjadrili podporu snahám Španielska a Veľkej Británii o dosiahnutie kompromisu a definitívne vyriešenie sporu o budúcnosti Gibraltáru, ktorý už dlhé roky komplikuje vzájomné španielsko-britské vzťahy.
Privítali dohodu o pokračovaní spoločnej existencie republiky Srbsko a Čierna hora, dosiahnutú 14. marca v Belehrade. Rozhodnutie obidvoch krajín, ktorých prezidentov Aznar pozval pri tejto príležitosti na summit, označili účastníci summitu za predpoklad integrácie tohto regiónu do Európy. Aznar mimoriadne ocenil prínos vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu.
Politici tiež odsúdili priebeh prezidentských volieb v Zimbabwe a zmarenie ich monitorovania nezávislými pozorovateľmi, ktorým zimbabwianska vláda nepovolila vstup do krajiny. EÚ však vyzdvihla odhodlanie, ktoré miestne obyvateľstvo preukázalo počas volieb.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
