Wladyslawowo leží na poľskom teritóriu tak severne, že severnejšie je len Baltské more. Slovenskí vzpierači sa stamodtiaľ trmácali domov vyše dvadsať hodín, lebo im v Gdyni ušiel rýchlik. Keď boli asi na pol ceste, Ondrejovi Kutlíkovi dorazila do vlaku esemeska, ktorá celej výprave dvihla náladu.
Si šiesty, gratulujem, oznamoval mu z dejiska európskeho šampionátu slovenský tréner českej reprezentácie Juraj Gubala. Kutlík tomu sprvu ani nechcel uveriť, ale bola to pravda.
Na základe tohtoročnej výkonnosti ho zaradili medzi "béčkarov" kategórie do 85 kg, ktorí súťažili už v piatok. Oddvíhal viac, ako sa od neho čakalo, a na druhý deň, keď prišla na rad "elita", bol už na spiatočnej ceste.
"S malou dušičkou som sa nádejal, že so šťastím skončím na konci prvej desiatky. O šiestom mieste sa mi ani nesnívalo. Na to, že som seriózne trénoval iba tri týždne, je to zázrak," priznal. Ďakovať zaň musí aj hviezdam v "áčku", ktoré nemali deň: z 27 pokusov v trhu zvládli úspešne iba sedem. Pre štyri bol priťažký aj základ a Kutlík sa z druhého miesta v B-skupine senzačne dostal na šieste v absolútnom poradí.
Tak vysoko skončil v dvojboji na ME iba raz, pred deviatimi rokmi v Rijeke. Vtedy v dvadsiatich ako jeden z najnádejnejších slovenských vzpieračov mal pred sebou celú profesionálnu kariéru. Rovné štyri mesiace pred tridsiatkou je však v inej situácii. Odišiel z armádneho športového strediska v trenčianskej Dukle a nechal sa preložiť do útvaru v Žiline.
"Bol som znechutený vzťahmi a chcel som byť bližšie k rodine," vraví. "Keby boli v Trenčíne lepšie pomery, či aspoň také ako odvtedy, čo stredisko patrí pod banskobystrické velenie, bol by som tam ešte dva-tri roky vydržal. Vôbec neľutujem, že som odišiel." Na otázku, či je dnes amatér, alebo poloprofesionál, má tretiu odpoveď: "Som profík s amatérskymi podmienkami. Nie som platený za to, že vzpieram, čiže som amatér, ale podporuje ma zväz a v ústrety mi vychádza aj môj veliteľ."
Od marca je Kutlíkovým priamym nadriadeným Peter Hodulík, veliteľ roty v piatom pluku špeciálneho určenia, muž so skúsenosťami z výprav do Himalájí.
"Už som si zvykol na nový režim. Trénujem ráno v rámci náročnej rozcvičky a potom po šichte," vraví. "Svalová pamäť našťastie funguje, ale zo skúseností sa nedá dlho ťažiť."
Perspektívy? "Olympiáda v Pekingu," vypáli odpoveď. "To je jediný dôvod, prečo som ostal vzpieračom. A ešte kvôli Rudovi Lukáčovi, ktorý sa z kapitána reprezentácie stal jej trénerom. On pomohol nám, my chceme jemu. Na európsky šampionát som sa pripravoval tri týždne, no pred jesenným svetovým mienim absolvovať klasickú pätnásťtýždňovú prípravu. Tento a budúci rok sú totiž MS kvalifikáciou na olympiádu 2008."
Dve predošlé olympiády Kutlíkovi ušli. Účasť v Sydney 2000 si naši vzpierači nevybojovali a pre Atény 2004 po operácii ramena bol iba náhradníkom.
V Sydney bola len Dagmar Daneková, najúspešnejšia slovenská vzpieračka, majsterka Európy 2001, dnes Ondrejova manželka. Len čo sa v nedeľu vrátil z Poľska, v zrekonštruovanom dome v Mojšovej Lúčke sa zvŕtala vôkol hrncov.
"A bude sa musieť ešte viac," smial sa jej muž. "Potrebujem pribrať, rozhodol som sa prejsť do vyššej kategórie - do 94 kg."
MARIÁN ŠIMO
