"Som veľmi rád, že ma pozvali do Bratislavy. Pre mňa je preklad do slovenčiny čosi úplne nové, akoby sa mi otvoril iný svet. Keď v Mexiku poviem, že ma preložili do angličtiny, nič to neznamená. Keď však poviem, že moju knihu preložili aj do slovenčiny, je to už čosi nezvyčajné," usmieva sa Toscana.

Mexická literatúra je pre slovenského čitateľa veľkou neznámou. To však neznamená, že nemá nášmu čitateľovi čo ponúknuť. "Myslím si, že naša aj vaša literatúra majú natoľko spoločné korene, že mexická literatúra je pochopiteľná aj pre vášho čitateľa a môže poskytnúť nové pohľady. Vždy sa nájdu čitatelia, ktorí chcú čosi odlišné a potom sú to schopní premietnuť do vlastnej kultúry. Vedia to porovnať a prijať." Dodáva, že síce pre nášho čitateľa môže byť dej jeho knihy trochu exotický, no svet knižnice v jeho knihe Posledný čitateľ je univerzálny.

Isté špecifiká však súčasná mladá mexická literatúra predsa len má. "Jednou z jej čŕt je násilie. Mexiko sa teraz totiž nachádza v takom období. Rozvinutý je obchod s drogami, organizovaný zločin, je množstvo neobjasnených vrážd - táto situácia sa odráža aj v literatúre," smutne hovorí Toscana. "V tomto sa podobá na kolumbijskú literatúru." Naráža na fakt, že to, čo u nás považujeme za latinskoamerickú literatúru, je v podstate prúd rôznych špecifických národných literatúr. Spoločné však majú jednu vec. "V Latinskej Amerike byť spisovateľom znamená tvoriť umeleckú literatúru na úrovni. Nie literatúru, ktorej by šlo o tržby."

Tak aj kniha Posledný čitateľ je možno trochu náročnejšie čítanie. Je knihou o iných knihách a so svojím čitateľom sa rada zahráva. "Chcem iba, aby čitateľ s knihou tancoval. A ja ho do tohto tanca pozývam," vysvetľuje Toscana. Nepovažuje sa však za nejakého postmoderného autora. "Tieto prirovnania nám pripisujú kritici. Keď spisovateľ začne písať, nehovorí si, že teraz napíše postmoderný román. Napíše to, čo má v hlave. Až neskôr ho ktosi zaradí do akéhosi šuplíka."

Pre Toscanu je skôr vzorom Cervantes a jeho Don Quijote, nie súčasná literatúra. "Aj tak si myslím, že knihy sa dajú čítať vo viacerých rovinách. Môže ich čítať človek jednoduchý i vzdelaný. No vo všeobecnosti si vie človek viac vychutnať knihu, keď číta veľa," dodáva.

Tiež sa však priznal, že on ako človek žijúci v púšti obdivuje náš vzťah k vode. "U vás cez rieky chodíte, plavíte sa, prípadne do nich skáčete, no u nás si ľudia na dne riek stavajú domy či hrajú futbal. Voda je u nás symbolom nedostatku a svet bez rieky je ako svet bez kultúry," uzatvára David Toscano.

Na záver ešte prezradil, že práve dokončil nový román o skupine mentálne zaostalých ľudí, ktorí sa rozhodnú, že znova dobyjú Texas pre Mexiko.