Európskych a juhoamerických politikov rozosmiala argentínska aktivistka v bikinách, keď sa náhle objavila na ich spoločnom fototermíne. |
VIEDEŇ - Malo to byť idylické stretnutie najvyšších predstaviteľov z dvoch kontinentov, ktoré oddeľuje Atlantik.
Naplánované boli rozhovory o integrácii, spoločnom boji proti chudobe či spolupráci v oblasti ľudských práv. Nakoniec všetko aj tak zatienili dvaja kontroverzní prezidenti z Latinskej Ameriky.
Trojdňový summit lídrov Latinskej Ameriky, karibskej oblasti a Európskej únie, ktorý sa dnes končí vo Viedni, sa od začiatku niesol v rozpačitej nálade.
Atmosféru predznamenal bolívijský prezident Evo Morales, ktorý len pred týždňom odštartoval znárodňovanie plynových polí. To sa dotkne nielen latinskoamerických spoločností ako brazílsky Petrobas, ale aj španielskeho Repsolu či britského BG.
Britský premiér Tony Blair vyzval Moralesa, aby sa správal zodpovedne. "Európa je proti populistickým tendenciám," povedal zasa európsky komisár José Manuel Barroso.
Morales obhajoval svoj postup hneď na začiatku svojej prvej európskej cesty. "Za viac ako 500 rokov boli naše zdroje vyplienené, to musí skončiť," citovala ho agentúra AP. Prezident zahraničné firmy upozornil, že nemajú čakať akékoľvek kompenzácie.
Spolu s venezuelským prezidentom Hugom Chávezom prišli do Viedne kritizovať "neoliberalizmus" a najmä politiku voľného trhu, ktorý v Južnej Amerike presadzujú Spojené štáty a Európska únia. Integráciu s úniou podľa agentúry DPA považujú za kapitalistický komplot, ktorého cieľom má byť vnútenie západných hodnôt Latinskej Ameriky.
"Socializmus alebo barbarstvo," citovala DPA Cháveza, ktorý sa slovami Leva Trockého obrátil na demonštrantov protestujúcich proti summitu.
Lídri Latinskej Ameriky neprišli do Viedne jednotní. Mexický prezident na Moralesove slová reagoval, že región sa ešte nespamätal zo svojich historických problémov vrátane populizmu.
Pre rozhádanosť latinskoamerických lídrov sa štvrté vrcholné stretnutie najvyšších predstaviteľov únie, Latinskej Ameriky a Karibiku skončilo takmer bez úspechu.
Tým jediným je dohoda únie so štátmi Strednej Ameriky (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama) o začatí rokovania o vytvorení zóny voľného obchodu. So zoskupeniami MERCOSUR (Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj) a Andským paktom (Bolívia, Ekvádor, Kolumbia, Peru, Venezuela) sa o to únia radšej ani nepokúsila.
(rek)