Banská Bystrica 13. mája (TASR) - Príspevok knižníc k rozvoju znalostnej spoločnosti dominoval na pilotnom kolokviu knižnično-informačných pracovníkov krajín V4 a Ukrajiny, Ruska, Bulharska, Nemecka a Rakúska, ktoré sa dnes skončilo v Banskej Bystrici. Vyše 40 odborníkov diskutovalo aj o partnerstve v rámci grantových programov EÚ, zdrojoch financovania a o kooperácií múzeí, galérií a knižníc.
Účastníci sa zhodli na potrebe spolupráce na národnej úrovni, úrovni Vyšehradskej skupiny, ale predovšetkým na celoeurópskej úrovni pri plnení úloh knižníc. Tiež na spolupráci pamäťových inštitúcií pri záchrane, uchovávaní a sprístupňovaní kultúrnych a vedeckých hodnôt verejnosti.
"Významnou témou trojdňového odborného fóra bola aj digitalizácia kultúrneho a vedeckého dedičstva v knižniciach a stratégia krajín V4 a nových krajín EÚ v tejto oblasti. Vymenili sme si skúsenosti a najnovšie poznatky o tom, ako jednotlivé štáty realizujú zámer EÚ o ochrane kultúrneho dedičstva a jednej z jej foriem - digitalizácii. Archív, múzeum či knižnica sú pamäťovými inštitúciami vlastniacimi množstvo významných historických dokumentov, ktoré musia chrániť v sejfoch. Tam sa k nim nikto nedostane. Vzácne kultúrne dedičstvo treba prezentovať, zdigitalizovať a prostredníctvom internetu dať záujemcov k nahliadnutiu. Občania tak získajú hlbší vzťah k národu, k jeho histórii," uviedla pre TASR riaditeľka banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) Oľga Lauková. Poznamenala, že digitalizácia dokumentov nie je lacná záležitosť a ŠVK ako malá knižnica si ju nemôže dovoliť. Pracovisko v rámci projektu digitalizácie v súčasnosti buduje Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine.
Kolokvium knižnično-informačných pracovníkov V4 by sa malo konať pravidelne každý druhý rok vždy v inej členskej krajine tohto spoločenstva. Jeho garantom by mala byť národná knižnica v príslušnej krajine. Program bude navrhovať štát, v ktorom sa fórum uskutoční, prípadne o ňom rozhodnú účastníci predchádzajúceho kolokvia.
