Kedy podľa vás uplynie 2000 rokov od príchodu Rimanov na Slovensko?

Ťažko povedať. Už Augustus písal vo svojich spomienkach, že on sám viedol výpravy do Podunajska, len nám nenapísal, či k severnému, alebo k východnému toku Dunaja. Čiže to by už bolo pred naším letopočtom. V roku 15 nášho letopočtu máme jednoznačnú správu, že Rimania preložili légiu do Carnunta. Vieme, že už predtým mali Rimania záujem o tento priestor.

Čo to znamenalo pre túto oblasť?

Rimania si tým zabezpečovali južnú časť Jantárovej cesty. Tá existovala už v praveku. Jantár sa po nej dovážal až do Egypta. Táto cesta išla z Carnunta cez Malé Karpaty ďalej na sever k Baltickému moru. Tým, že si v Carnunte postavili veľký tábor, zabezpečili prechod cez Dunaj. Brod bol kedysi tam, kde dnes stojí Vodná veža v Bratislave. Celé územie na sever od Dunaja sa stalo ich záujmovou sférou a kontrolovali ho pred germánskymi kmeňmi. Vtedy u nás vznikol prvý štátny útvar - Vanniovo kráľovstvo, okolo roku 20. To bolo pod rímskou kontrolou a z Ríma k nám prúdilo množstvo tovaru. Potom začali Rimania stavať vojenské stavby, ktoré kontrolovali slovenské územie.

Kde všade sú po nich stopy?

Je to Stupava, tam sa dodnes kope, Devín, Bratislava, ale tu to bolo takmer všetko neskoršou zástavbou zničené. Potom je to Cífer, Milanovce pri Nitre, Iža. Máme celý oblúk na sever od Dunaja. Carnuntum vznikol najskôr ako vojenský tábor, vedľa neho vojenská osada, kde bývali rodinní príslušníci vojakov, obchodníci a podobne a neskôr vzniklo civilné mesto. Podľa odhadov tam žilo asi 40-tisíc ľudí a vzniklo súmestie. My sme mali vojenské stavby v Iži, Stupave a Rusovciach - Gerulata. Tam bol objavený Jupiterov chrám. V Devínskej Novej Vsi je civilná stavba podľa rímskeho vzoru, mali by tam byť aj kúpele. Cífer a Milanovce sú súkromné stavby pod rímskym vplyvom. Jeden z najstarších rímskych nápisov u nás je z roku 80. Je zamurovaný do steny kostolíka v Boldogu.

Najslávnejší je však ten z obdobia cisára Marca Aurelia z Trenčína.

Je z roku 179/180 nášho letopočtu. Súvisí s markomanskými vojnami, keď Rimania zatlačili Germánov za Dunaj potom, ako oni robili výpady na rímske územie.

A to je aj severná hranica rozšírenia Rímskej ríše?

Áno. Antickí historici síce píšu, že Marcus Aurelius chcel zriadiť ešte dve provincie Markomániu a Sarmatiu a naši historici to interpretujú tak, že chcel posunúť rímsku hranicu až po Vysoké Tatry.

Vedel o nich?

Áno. Máme to doložené. Určite vedeli o Malých Karpatoch, v Čechách o Krkonošiach a podobne.

Predpokladám, že ste videli film Gladiátor.

Áno.

Úvodná scéna je práve z bitky proti Germánom počas markomanských vojen. Mohla sa taká odohrať na našom území?

Ja si myslím, že je to takmer s určitosťou bitka, ktorá sa odohrala na našom území. To je práve záverečné obdobie vlády Marca Aurelia. Vo filme ho síce zabil vlastný syn Commodus, ale to nie je pravda. Podľa historických prameňov zomrel na mor, ktorý sem zaviedli légie z východu.

A čo hlavná postava generál Maximus. Je to historická alebo vymyslená postava?

Že bol aj gladiátorom, je výmysel. Lenže nápis pri Trenčíne sa až do roku 1954 čítal, že vojakom pri Trenčíne velil Constans. Vtedy bol v Alžírsku v osade Zama objavený kváder pod sochu. Na ňom je rozsiahly nápis, na ktorom je úradnícka kariéra muža menom Marcus Valerius Maximianus. Pochádzal z dnešného Ptuja v Slovinsku. Od obyčajného vojaka jeho kariéra vyvrcholila až tým, že bol trikrát miestodržiteľom provincie. Spomína sa, že predtým velil špeciálnym oddielom, ktoré sa nazývajú vexillationes. To mohlo byť práve tých 855 vojakov II. pomocnej légie, čo sa spomínajú na trenčianskom nápise. Na nápise v Alžírsku sa píše, že Maximianus velil špeciálnej jednotke, ktorá zimovala pri Laugaricione. My už vieme, že to je približne náš Trenčín. Takto sa Maximianus z Afriky stotožnil s tým, ktorý velil vojakom pri Trenčíne. Čiže Rimania v roku 179 podnikli nejakú akciu, vojaci boli usídlení na germánskom území a museli dosiahnuť nejaké víťazstvo a zostali tam celú zimu. To je veľmi zaujímavé, lebo Trenčín je vzdialený od Brigetia (pri Komárne) štyri denné pochody. Je otázka, prečo tam zámerne zostali zimovať, keď sa mohli za štyri dni dostať na vlastné územie.

Je možné, že Maximus gladiátor je náš Maximianus od Trenčína?

Áno, s tým rozdielom, že nebol gladiátorom, ale dosiahol až hodnosť miestodržiteľa v Afrike. Tam aj zostal a zomrel. Vďační občania mu na pamiatku postavili sochu. Tá sa žiaľ nezachovala, ale kváder áno. A takto sme sa dozvedeli podrobnosti k tomu, čo sa dialo u nás na Slovensku. Skutočne bol vynikajúci vojenský veliteľ.

Je úžasné, ako na základe nálezu v Alžírsku historici objasňujú dejiny Slovenska.

Globalizácia existovala už vtedy, to nie je nič nové. Bol to jeden kompaktný celok - politicky, hospodársky a kultúrne.

A čo Commodus, syn Marca Aurelia, skutočne to bol taký poloblázon, ako bol opísaný vo filme?

Každý blbne po svojom a on blbol tiež. Pravda je, že keď sa stal cisárom, začal sa v Ríme venovať hrám. Často vystupoval ako gladiátor. Nie je pravda, že zahynul ako gladiátor, ale je pravda, že ho 31. decembra 192 zabili gladiátori. Prišiel k nim na návštevu a vtedy ho zabili.

Mali prví Slovania na našom území šancu stretnúť sa s Rimanmi?

Máme veľmi podrobnú správu od rímskeho historika Ammiana Marcellina z roku 375. Vtedy sa Rimania po náhlej smrti Valentiana I. v Brigetiu rozhodli, že hranicou bude Dunaj a z územia Slovenska sa stiahli. Potom opúšťajú aj územie na juh od Dunaja. Góti a ďalšie kmene zaplavili Podunajskú nížinu, rímske vojsko sa sťahuje a za ním ide aj civilné obyvateľstvo, ale nie všetko. Množstvo ľudí tu zostáva, a keď koncom 5. storočia prichádzajú Slovania, tak sa mali možnosť stretnúť s Rimanmi.

Čo sme si od nich vzali?

Možno niektoré znalosti z remesiel, možno poľnohospodársku výrobu, hoci Slovania už predtým vedeli obrábať pôdu. V bývalom Sopianae, dnešný Pécs, mali príležitosť oboznámiť sa s neskoroantickými kresťanskými kaplnkami. Na iných miestach zase videli zvyšky rímskych stavieb a sídel.

Ako nás Rimania volali?

Používali viac mien. Veneti. To využíval Ján Kollár v období národného obrodenia. Veneti boli usídlení aj na severovýchode Talianska, tvrdil, že to boli naši príbuzní. Lenže to boli úplne iní Veneti. Používalo sa aj pomenovanie Anti, Sklávi. Sklávus znamenalo v latinčine otrok. To však nemôžeme interpretovať tak, že nás považovali za otrokov.