Plat sa dá zvýšiť aj prechodom na živnosť

BRATISLAVA - Zamestnancovi s hrubou mzdou 20-tisíc korún sa po zrážke odvodov a preddavku na daň pripíše na účet takmer o ...

Tisícka navyše k mesačnému platu nie je pre každého dôvodom prejsť na živnosť a stratiť sociálne istoty zamestnanca. FOTO - TASR

BRATISLAVA - Zamestnancovi s hrubou mzdou 20-tisíc korún sa po zrážke odvodov a preddavku na daň pripíše na účet takmer o štvrtinu nižší príjem v čistom. Ak by mal živnosť, pri rovnakom mesačnom príjme by zarobil asi o tisíc korún viac.

Zamestnávateľa stojí pracovník s mesačnou hrubou mzdou 20-tisíc korún približne 27-tisíc korún. Ak by zamestnanec prešiel na živnosť a firma by mu platila rovnakú sumu, po zaplatení odvodov by zarobil až 24-tisíc korún mesačne.

Podľa daňového poradcu Marcela Petrasa tisícka navyše k mesačnému platu nie je pre každého dôvodom, aby rozmýšľal o živnosti. "Malý podnikateľ nemá také sociálne istoty ako zamestnanec a za škody zodpovedá celým svojím majetkom," povedal. Pri niekoľkých tisíckach navyše sa už môže oplatiť o živnosti premýšľať.

Preukázateľné a paušálne výdavky

Pri výpočte dane za rok 2006 si živnostníci môžu znížiť príjmy buď o preukázateľné výdavky alebo o paušálne výdavky vo výške 40 percent, remeselníci až o 60 percent.

Ak niekto zarobí napríklad 300-tisíc korún ročne a s jeho činnosťou nie sú spojené v podstate žiadne náklady, je preňho výhodnejšie uplatňovať si výdavky percentom z príjmov, takzvané paušálne výdavky. Náklady obchodného zástupcu, ktorý pri svojej práci využíva auto a môže si uplatňovať odpisy a náklady na pohonné látky, môžu byť vyššie ako 40 percent príjmu za zdaňovacie obdobie. Uplatní si teda preukázateľné výdavky, ktoré zdokladuje. Paušálne výdavky si nemôžu uplatniť živnostníci, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty.

Programátor si môže dať do nákladov napríklad výdavky na počítač, softvér, ale aj internet. "Zmluva medzi poskytovateľom služieb a ich používateľom však musí byť napísaná na podnikateľa, nie na súkromnú osobu," povedala Mária Belicová z audítorskej a poradenskej spoločnosti D.P.F.

Kto si chce uplatniť preukázateľné výdavky, musí si viesť jednoduché účtovníctvo, pri paušálnych výdavkoch zase evidenciu o príjmoch. Živnostník si však môže kúpiť počítačový program, ktorý túto evidenciu zahŕňa. Jeho cena sa pohybuje od 5-tisíc do 10-tisíc korún.

Aké odvody sa platia

Živnostník platí v porovnaní so zamestnancom vyššie odvody. Ak začína podnikať, nemusí hneď hradiť odvody Sociálnej poisťovni. Povinnosť platiť nemocenské a povinné dôchodkové poistenie mu vzniká až od 1. júla kalendárneho roku, v ktorom prvýkrát podával daňové priznanie. Podmienkou je, že jeho príjem je vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy. Dovtedy môže tieto odvody platiť dobrovoľne. Dobrovoľne poistená osoba si síce vymeriavací základ určuje sama, ale len v zákonom stanovených hraniciach.

Odvody do zdravotnej poisťovne sú povinné hneď od začiatku podnikania. Živnostník, ktorý nie je pritom zamestnaný, alebo nie je poistencom štátu, je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie v povinnej minimálnej výške.

Kalendár živnostníka

do 8. dňa v mesiaci - zaplatiť odvody na zdravotné a sociálne poistenie, do 20. dňa v mesiaci - zaregistrovať sa ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH), ak bol dosiahnutý obrat 1,5 mil. Sk, do 25. dňa v mesiaci - treba podať daňové priznanie k DPH, do 30. júna - ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie, do 30. júna - odhlásiť sa z dobrovoľného platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, ak je živnostník prihlásený dobrovoľne a vznikla mu povinnosť platiť odvody povinne, od 1. júla - mení sa maximálny vymeriavací základ odvodov do Sociálnej poisťovne, od 1. októbra - mení sa minimálny vymeriavací základ odvodov do Sociálnej poisťovne, od 1. januára - menia sa odvody do zdravotnej poisťovne. Zdroj: www.enoviny.sk, D.P.F.

Aký je rozdiel v príjme medzi zamestnancom a živnostníkom

Zamestnanec

Hrubá mesačná mzda 15 000 Sk

Čistá mesačná mzda 11 960 Sk

Čistý ročný príjem 143 518 Sk

Živnostník

Mesačná faktúra 15 000 Sk

Mesačné odvody 3 254 Sk

Čistá mesačná mzda 11 746 Sk

Celoročná daň (pri 40 %

paušálnych výdavkoch) 0 Sk

Čistý ročný príjem 140 952 Sk

Rozdiel v ročnom príjme

oproti zamestnancovi -2 566 Sk

Mesačná faktúra 20 000 Sk

Mesačné odvody 3 254 Sk

Čistá mesačná mzda 16 746 Sk

Celoročná daň (pri 40 %

paušálnych výdavkoch) 2 686 Sk

Čistý ročný príjem 198 266 Sk

Rozdiel v ročnom príjme

oproti zamestnancovi 54 748 Sk

Pri hrubej mesačnej mzde 15-tisíc korún stojí pracovník zamestnávateľa zhruba 20,3-tisíca korún mesačne.

Zamestnanec

Hrubá mesačná mzda 20 000 Sk

Čistá mesačná mzda 15 467 Sk

Čistý ročný príjem 185 605 Sk

Živnostník

Mesačná faktúra 20 000 Sk

Mesačné odvody 3 254 Sk

Čistá mesačná mzda 16 746 Sk

Celoročná daň (pri 40 %

paušálnych výdavkoch) 2 686 Sk

Čistý ročný príjem 198 266 Sk

Rozdiel v ročnom príjme

oproti zamestnancovi 12 661 Sk

Mesačná faktúra 27 000 Sk

Mesačné odvody 3 254 Sk

Čistá mesačná mzda 23 746 Sk

Celoročná daň (pri 40 %

paušálnych výdavkoch) 12 262 Sk

Čistý ročný príjem 272 690 Sk

Rozdiel v ročnom príjme

oproti zamestnancovi 87 085 Sk

p Pri hrubej mesačnej mzde 20-tisíc korún stojí zamestnanec svojho zamestnávateľa mesačne asi 27-tisíc korún.

Zamestnanec

Hrubá mesačná mzda 25 000 Sk

Čistá mesačná mzda 18 974 Sk

Čistý ročný príjem 227 693 Sk

Živnostník

Mesačná faktúra 25 000 Sk

Mesačné odvody 3 254 Sk

Čistá mesačná mzda 21 746 Sk

Celoročná daň (pri 40 %

paušálnych výdavkoch) 9 526 Sk

Čistý ročný príjem 251 426 Sk

Rozdiel v ročnom príjme

oproti zamestnancovi 23 733 Sk

Mesačná faktúra 34 000 Sk

Mesačné odvody 3 254 Sk

Čistá mesačná mzda 30 746 Sk

Celoročná daň (pri 40 %

paušálnych výdavkoch) 21 838 Sk

Čistý ročný príjem 347 114 Sk

Rozdiel v ročnom príjme

oproti zamestnancovi 119 421 Sk

Pri hrubej mesačnej mzde 25-tisíc korún stojí pracovník svojho zamestnávateľa mesačne 33,8-tisíca korún.

Prepočet: D.P.F., SME

Čo hovorí zákon

Podľa Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Ten z manželov, ktorý nie je podnikateľom, môže požiadať o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa jeho "polovičke" nedarí. Aj bez súhlasu manžela živnostníka. Návrh na začatie konania vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba podať na príslušnom Okresnom súde podľa miesta trvalého pobytu manžela živnostníka.

Čo si živnostník môže dať do nákladov

(podmienkou je, že ide o výdavky, ktoré súvisia s jeho podnikaním)

zaplatené poistné a príspevky do zdravotnej a Sociálnej poisťovni, hmotný majetok do 30-tisíc korún - do nákladov ho dá jednorazovo (napríklad počítač), hmotný majetok nad 30-tisíc korún, ktorého lehota použitia je dlhšia ako jeden rok - zaúčtuje ho do majetku, zaradí do odpisovej skupiny podľa zákona o dani z príjmov a následne ho odpisuje (4 až 20 rokov), nehmotný majetok do 50-tisíc korún (napríklad softvér) - do nákladov ho dá jednorazovo, nad túto sumu ho musí odpisovať minimálne dva roky, náklady na internet a telefóny - uplatní si ich jednorazovo, zmluva s poskytovateľom služieb však musí byť napísaná na živnostníka, nie na súkromnú osobu, 55 percent z hodnoty stravného, najviac však zo sumy 89 korún (49 korún), za každý odpracovaný deň. Pri pracovnej ceste sú sumy stravného vyššie, ak pri podnikaní používa auto, ktoré napísal na seba ako na súkromnú osobu, pri služobnej ceste si uplatní 6,20 koruny za každý kilometer a náhradu za spotrebu pohonných látok podľa normovanej spotreby, ak je auto zaradené do obchodného majetku firmy, do nákladov si uplatní odpisy, normovanú spotrebu pohonných látok a náklady na opravu a údržbu automobilu. Založenie živnosti

Kde si vybaviť živnosť

na živnostenskom úrade - fyzická osoba podľa miesta bydliska, právnická osoba podľa sídla, treba priniesť doklady, ktoré preukážu nadobudnuté vzdelanie a prax v podnikateľskom odbore (okrem voľných živností), 1000-korunovú kolkovú známku a výpis z registra trestov, živnostenský úrad treba hľadať na obvodnom úrade. Ohlásenie podnikania

ohlasovacia živnosť (voľná, remeselná alebo viazaná) vzniká dňom ohlásenia, ak je úplná, živnostník môže v rovnaký deň začať podnikať, úrad vydá živnostenské oprávnenie do siedmich dní, ak je predmetov podnikania viac, ku každému z nich môže žiadateľ uviesť odlišný dátum začiatku podnikania, platí sa tisíckorunový kolok. Žiadosť o koncesiu

o vydanie koncesnej listiny treba živnostenský úrad požiadať, vypĺňa sa žiadosť, úrad vydá potvrdenie o podnikaní do 30 dní, - až dňom vydania koncesie je žiadateľ oprávnený podnikať,

platí sa dvetisíckorunový kolok. Remeselná živnosť: napríklad zámočníci, murári, tesári, hodinári, kamenári, stolári, zlatníci, kozmetička, kaderníci.

Viazaná živnosť: výroba zdravotníckych výrobkov, projektovanie stavieb, montáž, rekonštrukcia a opravy strojov a prístrojov, prevádzkovanie autoškoly alebo cestovnej kancelárie, vyučovanie cudzích jazykov alebo v odbore umenia a iné.

Voľná živnosť: podmienkou prevádzkovania tejto živnosti nie je odborná spôsobilosť.

Koncesovaná živnosť: prevádzkovanie strelnice, vývoj a výroba zbraní alebo streliva, zmenárne a iné.

Komu treba oznámiť začiatok podnikania

Zdravotnej poisťovni: najneskôr do ôsmich dní od získania živnostenského oprávnenia na tlačive "Oznámenie poistenca".

Daňovému úradu: do 30 dní od získania oprávnenia na podnikanie sa treba zaregistrovať u správcu dane podľa miestnej príslušnosti, daňový úrad zaujíma aj číslo podnikateľského účtu alebo účtov.

Sociálnej poisťovni: povinnosť platiť nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká živnostníkovi až od 1. júla kalendárneho roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý bol príjem živnostníka vyšší ako 12-násobok mesačného vymeriavacieho základu (napríklad za rok 2005 je to minimálne 82 800 korún). Ak mu takáto povinnosť vznikne, na nemocenské a dôchodkové poistenie sa prihlási najneskôr do 8. júla (ak mu bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania - do 8. októbra).

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: informačná povinnosť platí iba pre živnostníka, ktorý začne podnikať v čase, keď je vedený v evidencii nezamestnaných na úrade práce. Túto povinnosť by mal splniť do troch pracovných dní od dátumu začatia podnikania.

Koľko stojí živnosť

vydanie živnostenského listu 1 000 Sk

vydanie koncesnej listiny 2 000 Sk

žiadosť o pozastavenie prevádzkovania živnosti 200 Sk

vykonanie zmien v živnostenskom liste

a zmien v koncesnej listine 100 Sk

zrušenie živnostenského oprávnenia 150 Sk

výpis zo živnostenského registra 100 Sk

žiadosť o nahliadnutie do živnostenského registra 50 Sk

výpis z registra trestov 100 Sk

Pozn: Poplatky sa uhrádzajú formou kolkových známok.

Odvody pre živnostníkov platné do 30. júna 2006