Nebolo teda preňho problémom študovať na slávnych moskovských školách, a tak sa zaradiť medzi najvzdelanejších ruských spisovateľov.

Tvorba tohto významného básnika, prozaika, dramatika, kritika, prekladateľa, literárneho vedca a historika sa dodnes dostávala do rúk slovenských čitateľov len sporadicky. Ba dokonca hoci má Briusov v kontexte ruskej literatúry relevantné postavenie, jeho rozsiahle dielo nie je doteraz celkom prístupné ani doma. Je totiž roztrúsené v niekoľkých archívoch a dosiaľ nebolo v úplnosti vydané.

Posledné stránky denníka je kniha, ktorá dosvedčuje, aká veľká škoda je, že sa o ňom tak málo hovorí, aká je to škoda, že jeho meno absentuje napríklad aj v slovenských stredoškolských učebniciach.

Prekladateľ Ivan Izakovič knihu koncipoval do troch celkov: O dávnej minulosti, O smutnej prítomnosti a O možnej budúcnosti. Pri čítaní jednotlivých próz človek nepocíti, že ich napísal autor mŕtvy už osemdesiatdva rokov. Týka sa to najmä poslednej časti - dodnes (nielen vďaka názvu) pôsobí aktuálne a atraktívne.

Briusov sa vo všetkých textoch výberu predstavuje ako znamenitý štylista. S obľubou prelína fikciu a non-fikciu, v jeho rozprávaní cítiť záujem o psychologické problémy spojené s Freudovými objavmi. Najviac sa to azda prejavilo v próze V zrkadle, kde okrem iného badať aj autorovu majstrovskú štúdiu ženskej mysle.

Do postavy opačného pohlavia sa excelentne prevtelil v titulnej novele Posledné stránky denníka, s publikovaním ktorej mal v tom čase nemalé problémy, keďže ju cenzúra označila za nemravnú. Ruský velikán sa totiž nikdy nesnažil skrášľovať charaktery svojich hrdinov. Pomerne frekventovaná je uňho téma lásky a smrti, jeho ľudia neraz trpia až chorobnou vášňou, čím sa vovádzajú do záhuby. Ten, kto miluje happyendy, si teda nepríde na svoje.

Brilantný znalec antickej kultúry pri písaní rád využíval svoje bohaté vedomosti. Citeľné to je najmä v najrozsiahlejšej próze výberu Reia Silvia. Príbeh milencov z čias antického Ríma je považovaný za jedno z vrcholných diel ruskej novelistiky na prelome 19. a 20. storočia.

Keď siahnete po tejto knihe, bezpochyby budete v rukách držať dielo vysokých kvalít. Je len škoda, že jeho umeleckú hodnotu znižujú neustále sa opakujúce gramatické chyby, z ktorých je zjavné, že text neprešiel rukami pozorného jazykového redaktora.

Autor: MÁRIA LAMPERTOVÁ(Autorka je filologička)