Takto sa potápa Venezuelčan Carlos Coste. Čerstvý držiteľ svetového rekordu v disciplíne variabilná váha (140 m), kde pri ponorení pomáha akýsi výťah. Naspäť sa potápač musí dostať vlastnými silami. Snímka je z roku 2004 a vznikla na Cypre. Foto INTERNET
WWW.H2O.TV/PRESS.PHP
Človek, ktorý patrí viac moru ako svetu ľudí. Slávny film francúzskeho režiséra Luca Bessona z roku 1988 Magická hlbočina je práve o takom mužovi. Aj keď sa námet môže zdať neskutočný, film bol inšpirovaný životom francúzskeho majstra v potápaní Jacqua Mayola. Príbeh dvoch priateľov, Francúza Jacqua a Taliana Enza, ktorí súperia nielen o krásnu Joann, ale aj o absolútny rekord v potápaní, umožnil divákovi možno prvý raz vidieť šport, ktorý sa nazýva freediving. Voľné potápanie.
Žiaden adrenalín, len pokoj
"Hneď na začiatok treba povedať, že freediving nie je adrenalínový šport. Z jednoduchého dôvodu - adrenalín zrýchľuje srdcovú činnosť, my sa, naopak, pred ponorením snažíme čo najviac upokojiť, znížiť pulz na minimum," hovorí Maroš Vrábel zo Slovakia freedive teamu.
Ľudia majú viaceré fyziologické schopnosti a reflexy, vďaka ktorým dokážu čas strávený pod hladinou na jeden nádych trénovať a významne ho predlžovať. Pri hĺbkových ponoroch sa organizmus adaptuje na vodné prostredie, nedostatok kyslíka aj na výrazné zvýšenie okolitého hydrostatického tlaku. Telo sa postupne musí naučiť zvládať fyzickú aktivitu v prostredí, keď má čoraz menej kyslíka. V tréningu sa napríklad používa chôdza so zadržaným dychom alebo plávanie na rôzne vzdialenosti pod hladinou na jeden nádych.
"Za všetky tieto schopnosti vďačíme potápačskému reflexu cicavcov, ktorý pri ponorení tváre do chladnej vody zareaguje automatickým spomalením pulzu, a tým šetrí kyslík na horšie časy. To je základná dispozícia, ktorá nám dovoľuje postupným tréningom predlžovať pobyty pod hladinou na jeden nádych," vysvetľuje Maroš Vrábel.
Podľa neho sa ťažko niečo vyrovná pocitu, keď si človek bezstarostne, v takmer bezváhovom stave, v absolútnom tichu, prezerá svet pod vodou.
"Pre tieto zážitky sa oplatí stále znovu a znovu ponárať. Výhody oproti klasickému potápaniu s prístrojmi sú najmä v tom, že netreba neustále kontrolovať všetky zariadenia a dodržiavať mnohé zásady s tým spojené. Freediver je obratnejší, ponor je tichý a pohyb pod vodou naozaj úplne voľný."
Nebezpečnosť voľného potápania je porovnateľná s prístrojovým. Treba dodržiavať všetky zásady tohto športu. Základom je nepotápať sa sám. Z dlhodobého hľadiska by hrozilo poškodenie organizmu vtedy, ak by potápač príliš často balansoval na hranici schopností svojho tela, alebo tesne za ňou.
Šancu majú aj suchozemci
Voľné potápanie s presnými pravidlami, rekordmi či svetovými šampionátmi je populárne nielen v prímorských krajinách, ale pozoruhodné úspechy v ňom dosahujú aj "suchozemci". Čech Martin Štěpánek je momentálne držiteľom troch svetových rekordov. O štvrtý len pred pár dňami prišiel. V disciplíne s názvom variabilná váha prekonal jeho doterajší rekord o štyri metre Venezuelčan Carlos Coste, ktorý sa dokázal ponoriť do hĺbky 140 metrov. V tejto disciplíne mu pri ponorení pomáha akýsi výťah, naspäť sa potápač musí dostať vlastnými silami.
"Musím byť vo výbornej kondícii, objem pľúc mám skoro dvojnásobne väčší, ako je priemer. Pri výkone mám asi desať pulzov za minútu," povedal pre Mladú frontu Dnes rodák z Trutnova, ktorý väčšinu roka trávi na Floride.
"Pomer fyzickej a psychickej kondície sa líši podľa disciplíny. Podľa mňa však osemdesiat percent výsledku tvorí hlava. Je to meditácia v pohybe. Stav podobný tomu, v ktorom ste tesne pred zaspatím. Prúd myšlienok sa zastavuje, hlava sa vyčistí. Napriek tomu mám počas celého ponorenia situáciu plne pod kontrolou," hovorí Štěpánek.
Dôležitá je aj strava. "Nesmiem mlieko, teín, kofeín. To všetko ovplyvňuje metabolizmus a zahlieňuje pľúca."
Aj na Slovensku, hoci u nás sa tento šport iba začína rozvíjať, máme svojho šampióna. Na septembrových majstrovstvách sveta vo francúzskom Nice skončil v konštantnej váhe, kráľovskej disciplíne freedivingu, Juraj Karpiš na 6. mieste. S monoplutvou (plutva pre obe nohy) sa ponoril do hĺbky 82 metrov.
U nás len začíname
Prvé pokusy o sformovanie freedivingu na Slovensku sa začali okolo roku 2000. Stretli sa viacerí priaznivci tohto športu a neskôr založili v Bratislave Slovakia freedive team, ktorý je dosiaľ jediným takýmto združením na Slovensku. "Záujemcovia sú aj z iných miest, no sú to skôr jednotlivci. Máme za sebou majstrovstvá Slovenska, no v poslednom čase chodíme súťažiť na otvorený český šampionát. Tam je freediving masovejší."
Štvrté majstrovstvá ČR sa konajú práve dnes v Brne.
"To najzákladnejšie sa dá natrénovať v plytkej vode. Chodíme na jazero Guláška v Senci alebo na Košariská pri Rovinke. Tam je síce voda hlboká, miestami až 40 metrov, no po pár metroch je absolútna tma, takže to pôsobí dosť depresívne. Všetko ostatné už musíme skúšať v mori, chodievame do Egypta či do Chorvátska, lebo morské podmienky nemáme ako nasimulovať," hovorí Maroš Vrábel.
Smrtiaca hlbočina
Kubánec Francisco "Pipin" Ferreras je považovaný za nekorunovaného kráľa freedivingu. Patril k priekopníkom tohto športu, posúval hranice ponoru, more bolo jeho druhým, paralelným svetom.
"Na začiatku kariéry v roku 1987 ma vedci dosť podrobne skúmali a zdokumentovali početné adaptačné zmeny organizmu na morské prostredie. Adaptabilita bola rovnaká, v niektorých ukazovateľoch dokonca prekonávala niektoré morské cicavce," cituje Ferrerasa stránka www.freediving.cz.
V októbri 2002 ho však more zradilo. Spolu s manželkou, vynikajúcou freediverkou z Francúzska, Audrey Mestreovou, sa pri brehoch Dominikánskej republiky pripravovali na pokus o prekonanie absolútneho hĺbkového rekordu v disciplíne no limit - bez obmedzení. Vtedy držal rekord 162 metrov práve Ferreras, prekonať ho mala jeho manželka.
V hĺbke 170 metrov sa však odohrala tragédia. Technická chyba na vlečnom zariadení, ktoré malo Audrey dopraviť na hladinu, spôsobila, že bola pod vodou viac ako deväť minút. V ten istý deň zomrela.
Manžel na pamiatku svojej ženy presne o rok métu 170 metrov dosiahol. Ich spoločný príbeh vyrozprával v knihe Smrtiaca hlbočina.
Slovník
freedivingus Freediving - voľné potápanie. V nesúťažnom ponímaní je to potápanie do hĺbky dvadsiatich metrov a viac na dve až tri minúty. Súťažný freediving má hĺbkové (v mori) a bazénové disciplíny. Vo všetkých prípadoch však musí byť organizmus na takýto výkon pripravený a dobre trénovaný.
Shallow water blackout - strata vedomia v plytkej vode. Pri návrate na hladinu hrozí každému potápačovi, ktorý sa ponorí na nádych do väčšej hĺbky. Zapríčiní ho vysoká hodnota oxidu uhličitého, ktorý sa nahromadil v organizme počas nedýchania. Ten spôsobuje nádychový reflex a ak ho potápač aktuálne prekoná, organizmus sa vypne. Odstavením všetkých činností okrem prekrvovania mozgu a srdca si tak sporí kyslík. Bez pomoci môže dôjsť k utopeniu.
Buddy - je parťák, ktorý sprevádza potápača v zóne od 15 metrov pod hladinou až po vynorenie. To je totiž najnebezpečnejšia zóna, v ktorej je najväčšie riziko shallow water blackoutu.
Samba - hovorový výraz pre stratu pohybovej kontroly nad telom. Vzniká vtedy, keď sa množstvo kyslíka v organizme dostane na hraničné minimum.
Hĺbkové disciplíny
Konštantná váha (constant weight) - potápač vopred nahlási hĺbku, do ktorej sa vlastnými silami ponorí pozdĺž lana. Lanom si nesmie pomáhať, inak mu hrozí diskvalifikácia. Po dosiahnutí hlásenej hĺbky odtrhne kartičku so svojím menom a vráti sa vlastnými silami na hladinu. Počas návratu si nesmie pomôcť napríklad odhodením záťažového opasku ani použiť zdvihové zariadenie (vzduchový vak). S rovnakou hmotnosťou, s akou sa ponoril pod hladinu, sa musí vrátiť naspäť. Konštantná váha sa považuje za kráľovskú disciplínu voľného potápania.
Svetové rekordy: Martin Štěpánek (ČR) - 80 m bez plutiev a 108 m s plutvami, Natália Molčanovová (Rusko) - 55 m bez plutiev, 86 m s plutvami.
Variabilná váha (variable weight) - potápač vopred nahlási hĺbku ponoru, o ktorú sa ide pokúsiť. Pri zostupe môže použiť vlečné zariadenie sled alebo inú záťaž. To ho bez väčšej námahy rýchlo dostane až na požadovanú hĺbku, kde zoberie kartu so svojím menom a na hladinu sa vracia vlastnými silami, plávaním pomocou dlhých plutiev. V tejto disciplíne sa dosahujú oveľa hlbšie ponory ako v konštantnej váhe.
Svetové rekordy: Carlos Coste (Venezuela) - 140 m, Tanya Streeter (USA) - 122 m.
No limit - najextrémnejšia a komerčne najúspešnejšia disciplína bez obmedzení, v ktorej potápač zostupuje do extrémnej hĺbky pomocou vlečného zariadenia a vracia sa na hladinu s pomocou vzduchového vaku.
Svetové rekordy: Herbert Nitsch (Rakúsko) - 172 m, Tanya Streeter - 160 m.
Voľné zanorenie (free immersion) - pretekár sa ponára do čo najväčšej hĺbky, v oboch smeroch je dovolené priťahovať sa pomocou lana. Pri tejto disciplíne sa nepoužívajú plutvy. Je to najmladšia disciplína freedivingu.
Svetové rekordy: Martin Štěpánek - 106 m, Natália Molčanovová - 78 m.
Bazénové disciplíny
Statické apnoe - apnoe je zadržanie dychu. V tejto disciplíne ide o čo najdlhšiu výdrž pod hladinou na jeden nádych. Leží sa na hladine bez pohybu za asistencie ďalšej osoby (pomoc pri problémoch) a rozhodcov. Najobvyklejšia je poloha tvárou dolu.
Svetové rekordy: Tom Sietas (Nemecko) - 8 minút 58 sekúnd, Natália Molčanovová - 7 minút 30 sekúnd.
Dynamické apnoe - s plutvami alebo bez plutiev. Pri tejto disciplíne je dôležité preplávať v bazéne maximálnu vzdialenosť na jeden nádych.
Svetové rekordy: Tom Sietas - 180 m bez plutiev a 212 m s plutvami, Natália Molčanovová - 131 m bez plutiev a 200 m s plutvami.
(podľa www.freediving.sk)
Američanka Tanya Streeterová je držiteľkou dvoch svetových rekordov. FOTO - ČTK/AP
