Na festivalové hviezdy sa v Cannes čaká dlho. Najväčší fanúšikovia vydržia posedávať a postávať aj polovicu dňa, len aby neprepásli chvíľu, keď po červených schodoch Festivalového paláca prejde nejaký herec alebo režisér. Akékoľvek náhodné zhustenie premávky vyvolá v dave paniku: To už prišiel Bruce Willis?

Večer sa niekoľko divákov zvykne ešte pristaviť pri dočasnom štúdiu televízie Canal+ a sleduje, koho redaktori pozvali na rozhovor. Napríklad v piatok prišiel Elijah Wood - Frodo z Pána Prsteňov. V Cannes sa deň predtým premietal film dvadsiatich režisérov Paris, je t'aime, a on v ňom hrá tiež. Francúzski novinári chceli vedieť, či mal právo dostať úlohu v takom filme, preto sa ho spýtali, či aj on pozná vetu, ktorú sa musia naučiť všetci cudzinci. Voulez - vous coucher avec moi ce soir?, poslušne odpovedal Frodo. Ale na otázku, či vie, čo to znamená, povedal nie. Bolo mu odpustené, film Paris, je t'aime urobil domácim radosť. Nerozpráva len o láske, ale aj o meste a ľuďoch, ktorí sa doň nasťahovali z celého sveta.

Zvláštny ošiaľ nastal aj pred premietaním nového filmu Pedra Almodóvara. Ľudia striehli na každého, komu sa v tvári alebo pohybe tela blyslo, že práve opúšťa festivalové centrum, a okamžite vytiahli minitransparenty: Kúpim lístky na Volver.

Volver znamená vrátiť sa - v tomto prípade sa Pedro Almodóvar vracia niekoľkonásobne. Vracia sa ku komédii, k ženským postavám, k svojej matke i k starým, nevyriešeným traumám, najmä tej zo smrti.

Almodóvar vraví, že ju ešte stále nepochopil, ani úplne neprijal. Ale aj vďaka tomuto filmu jej už dokáže čeliť. Bolo to pre neho špeciálne nakrúcanie, po dlhom čase sa zase raz nebál, že výsledkom bude katastrofa - tomuto filmu vraj ani na chvíľu neprestal veriť. Keď sa film dopremietal a diváci dlho tlieskali, Penélope Cruz (hrá v hlavnej úlohe) sa rozplakala. Almodóvar potom vysvetľoval: "Posledná polhodina filmu je veľmi dojemná. Aj pre nás, čo ju už poznáme."

Tak trochu z opačného sveta je film Selon Charlile (Podľa Charlieho). Francúzska režisérka Nicole Garcia v ňom rozpráva o siedmich mužoch. Ženy hrajú len epizódne (ale dôležité) postavy. "Na mužoch ma priťahuje, že majú v sebe niečo brutálne a súčasne krehké," povedala na tlačovej konferencii. "Moji hrdinovia sú neistí, a to je na nich veľmi ľudské." Navzájom sa veľmi nepoznajú, stretávajú sa len preto, že žijú v malom meste. Sú to však osudové stretnutia, vďaka nim si každý z nich uvedomí, že sa musí vydať inou cestou - lebo sa už príliš vzdialil svojím niekdajším ambíciám a predstavám o šťastnom živote. "Každý raz stretne svoj vlastný príbeh," píše sa v podtitule filmu.

Hrá v ňom niekoľko hviezd: Jean-Pierre Bacri, Benoit Magimel, Vincent Lindon, Benoit Poelvoorde. Na jeho prvej projekcii v obrovskej sále Festivalového paláca bolo zopár miest voľných. To sa v Cannes nestáva často. Skupinka francúzskych novinárov to komentovala: "No jasné, hneď vidno, že ide náš film."

Trochu zbytočná skepsa. Cez víkend skvelo zabával nesúťažný film režiséra Michela Gondryho The Science of Sleep. Francúzsky režisér vybral pre hlavnú úlohu Mexičana Gaela Garcíu Bernala. Podobne ako vo Večnom svite nepoškvrnenej mysle, aj tu sa Gondry pohráva s rozvíjaním lovestory - tým, že z reality preskakuje do snov a fantázie. Škoda, že film nepatril do hlavného programu a že sa len nenápadne odpremietal v jednej malej sále.

Včera sa do hlavnej súťaže zapojil ešte americký film Southland Tales Richarda Kellyho, dnes sa ukáže Nani Moretti s filmom o Berlusconim, nový Aki Kaurismäki a zajtra Alejandro Gonzáles Inárritu.