Ondrej Pinka je starostom Hornej Mičinej, malej obce blízko Banskej Bystrice. Jeho láskou však nie je úradníčenie, ale opravy a rekonštrukcie starých kočov. Doteraz ich zreparoval deväť, každú z posledných zím jeden. O takomto čase má už zvyčajne nejaký koč rozrobený, aby bol na jar – v máji, najneskôr v júni, s prácou hotový. Tentoraz však ešte nezačal, lebo, ako hovorí, ešte ani zima sa nezačala.
„Práca s drevom ma baví a vidím v tom aj historickú hodnotu. Starú železnú konštrukciu je najľahšie odniesť do šrotu, ale je to škoda. Veď to boli povozy, ktoré sa vyrábali za Rakúsko-Uhorska snáď len v Pešti alebo vo Viedni. Majú vyrazené výrobné čísla aj s názvom firmy, ktorá ich zhotovila,“ vysvetľuje Pinka. Starosta chodí a zháňa staré koče, na ktorých je už drevo zhnité, zožraté červotočom, alebo z nich zostala už len konštrukcia. Naposledy si doniesol niečo z Príbeliec pri Veľkom Krtíši, ale ako tie koče vyzerali pôvodne, sa už dnes dá zistiť len veľmi ťažko. Neexistuje ani žiadna odborná literatúra o kočoch, podľa ktorej by sa dalo pri ich reštaurovaní postupovať. „Musím dať teda do toho svoju fantáziu, povymýšľať vhodné tvary,“ hovorí majster Pinka.
O tom, že ide o skutočného majstra, hovorí najlepšie to, že ovláda hneď viacero remesiel – čalúnnictvo, kováčstvo, kolárstvo, stolárstvo. Akou-takou pomôckou mu je len jeden katalóg z Viedne, ktorý obsahuje asi päťdesiat typov rôznych kočov, ale len s nákresmi. Z nich vidieť, že všetko sa vtedy robilo jednoduchšie – operadlá boli zvyčajne železné a drevené časti mali menej točených ozdôb. Problémom je zohnať originálnu historickú lampu, ktorá dnes v Budapešti alebo vo Viedni stojí okolo päťtisíc korún.
O zreštaurované koče majú záujem predovšetkým zberatelia, chcú však len originálne repliky, nie vynovené koče. Využiť ich môžu aj podnikatelia. V Mošovciach, kde je majer s koňmi, obrovský park a zrekonštruovaný kaštieľ, očakávajú, že zahraničnú klientelu pritiahnu aj pomocou atrakcie, akou vozenie na hintove pre mnohých ľudí nepochybne je. Keby mali kone aj v Hornej Mičinej, určite by ich boli zapriahli do jedného z troch kočov, ktoré má Ondrej Pinka uložené v stodole. Lebo, ako hovorí, „keď už nebolo snehu na sane, mohol Mikuláš deťom doniesť darčeky aspoň na koči“.
MILAN KELEMEN
