Zinedine Zidane (vpravo) počas včerajšieho tréningu v alpskom stredisku Tignes, kde sa francúzska reprezentácia pripravuje na svetový šampionát. Vľavo je Florent Malouda, v strede Jean-Alain Boumsong. FOTO - SITA/AP
Filmový portrét? Zinedine Zidane ho nechcel. Ibaže sa nechal prehovoriť a teraz ho má. Včera mal premiéru na festivale v Cannes, meste, kde kedysi začínal. Dnes je snímka o francúzskom futbalovom majstrovi sveta a hviezde Realu Madrid už vo všetkých kinách v krajine.
Režiséri Douglas Gordon a Philippe Parremo si vymysleli bláznivý projekt. Nakrútiť zápas sedemnástimi kamerami a sledovať pritom len jedného hráča. Nielen pri pekných prihrávkach, dôležitých akciách a góloch, ale celých deväťdesiat minút v kuse. Aby bolo vidieť aj to, čo sa deje vtedy, keď sa pri bežnom televíznom prenose kamera nepozerá. Vzniklo dielo s názvom: Zidane - portrét 21. storočia.
Dokument o človeku pri práci
"Sedeli sme so Zinedinom v šatni a na malom notebooku sme mu ukazovali zábery zo starých dokumentov o Garrinchovi, Pelém, Bestovi. Vysvetľovali sme mu, že chceme nakrútiť všetko, čo na trávniku robí a ako sa pritom správa. Pochopil, že vznikne film, ktorý bude portrétom človeka pri práci. To sa mu páčilo, do necelej hodiny sme mali jeho dôveru," povedal po premiére filmu režisér Parreno.
Zidane vybral termín zápasu a do Madridu zamierili kameroví špecialisti - odborníci na futbalové prenosy, ale aj dokumentaristi a kameramani, čo nakrúcajú so slávnymi režisérmi ako Almodóvar, Scorsese, Stone. Španielske médiá boli už deň pred zápasom vo vytržení, nejakým spôsobom sa dozvedeli, čo sa chystá a dokonca aj zverejnili plán, ako budú rozložené kamery. Lenže to do poslednej chvíle nevedeli ani sami režiséri: "Čakali sme, čo na to povie rozhodca. Prišiel v dosť zlej nálade, nepriateľsky si nás premeriaval. Našťastie, nezrušil nám ani jednu kameru," vraví Douglas.
Spoluhráči nežiarlili
Naopak, filmový nápad sa páčil Zidanovým spoluhráčom. Hoci sú aj oni hviezdy, neprekážalo im, že v tom prípade nebudú zaujímaví. "Vo filme si však môžete všimnúť, ako si Beckham v druhom pláne upravuje vlasy," smeje sa Gordon.
Dve zo sedemnástich kamier boli vybavené mimoriadnym zoomom, doteraz ich používala len americká armáda. Vďaka nim bolo možné nakrútiť akýkoľvek detail a dynamizovať konečný strih. Ukázalo sa, že Zidanova tvár dokáže uniesť väčšinu filmu. Vysiela veľmi veľa informácií. "Počas zápasu je Zidane vystavený množstvu emócií. Zdá sa byť nepreniknuteľný, napriek tomu z jeho výrazu srší frustrácia, túžba, hnev alebo nespokojnosť," hovorí Parreno. Rovnako veľavravné boli aj jeho pohyby a gestá. "Filmovali sme Zidanove nohy. Špičkou kopačky udiera do trávnika - to robí každých osem sekúnd. Aj takéto tiky rozprávajú o človeku. My sme ich zvýraznili ako akési rituály."
Aj o červenej karte
Niekoľkokrát sa vo filme objavia v titulkoch Zidanove slová. O tom, ako niekedy zo zápasu vypadne, necháva sa unášať negatívnymi emóciami, započúva sa do hľadiska a vyberá si hlasy. Raz vníma kašľanie, raz pohyb na stoličke, vie si dokonca predstaviť, že počuje tikot hodín. Zaujímavé je, že na zápas si nepamätá ako na niečo, čo sa udialo v reálnom čase. V pamäti má z neho len útržky.
Filmári si nechali od futbalistu presne vysvetliť, ako vníma hluk a podľa toho ho zrekonštruovali. Spolu s ruchmi a pôvodnou hudbou dosiahli výsledok, ktorý viac ako zápas pripomína Spielbergovo stretnutie tretieho druhu.
Zidana film prekvapil
Zidane už film videl, páčil sa mu. Bol to preňho silný zážitok a najdôležitejšie je, že sa v ňom naozaj spoznal. Bol len trochu prekvapený, ako veľmi intenzívne zápas prežíval, v žiadnom televíznom prenose si to doteraz nemal šancu všimnúť. Vraj ho len mrzí, že vtedy nehral lepšie, a že pred koncom zápasu dostal červenú kartu.
"Zidane dostáva často červené karty, ale práve preto, že futbalom tak intenzívne žije. Našťastie, v tomto prípade ju dostal až na konci zápasu, takže nám to neurobilo škrt cez rozpočet. Žiadny plán B sme totiž nemali," hovorí Douglas.
Šťastnému a vydarenému projektu chýbalo v Cannes jediné. Zidanova prítomnosť. Režiséri ho však ospravedlnili: "Hádam by mal trénovať, nie?"
