ť celá, a to pre ochranu osobných údajov redaktorov.
Nemecká rozviedka špicľovala najmä redaktorov z elitných magazínov Spiegel, Stern a Focus. Chcela odhaliť, kto z jej radov im prezrádza tajné informácie. Špionážne aktivity sa začali v 80. rokoch a ešte vlani na jeseň agenti zisťovali, na čom pracuje jeden známy novinár. Sledovali tiež reštaurácie, v ktorých sa redaktori stretávali so svojimi zdrojmi.
Tajná služba (BND) dokonca verbovala aj žurnalistov, aby donášali na svojich kolegov. Jednému redaktorovi magazínu Focus za odmenu zaplatila vyše 300-tisíc eur.
Podľa denníka Berliner Zeitung neváhala ani odpočúvať telefonáty novinárov. Dosvedčil to redaktor týždenníka Stern, ktorému v hamburskom byte našli odpočúvacie zariadenie. Podobne dopadol aj zástupca šéfredaktora denníka Hamburger Abendblatt, ktorý to prirovnal k metódam komunistickej tajnej služby Stasi. Záznamy o odpočúvaní služba včas zničila.
Postihnutí novinári i redakcie žiadajú podrobné informácie a nevylučujú, že kontrarozviedku zažalujú. Do prípadu sa zapojila aj vláda kancelárky Angely Merkelovej, ktorá zakázala tajnej službe sledovanie novinárov a nevylúčila ani personálne zmeny.
Tajná služba vydala vyhlásenie, v ktorom ľutuje sledovanie novinárov. "To však neznamená, že BND je prasačí chliev alebo že ho možno prirovnať k Stasi," povedal šéf špionáže Ernst Uhrlau. Odmietol, že by jeho ľudia odpočúvali novinárov.
Tvrdé vyjadrenia muža, ktorý len zriedka vystupuje na verejnosti, dokazujú, že sa tajná služba dostala do veľkých ťažkostí.
(hud, reuters, čtk)
