Ján Greššo. Boli sme zvedaví, navštívili sme dom,

aj byt. Ako býva herec a riaditeľ nitrianskeho divadla.

Štvrť, v ktorej stojí nový dom je príjemná; žiadne nadrozmerné budovy, pokoj, výhľad na mesto. Na stavbe je rušno a domáci pán využíva chvíľu, aby prekonzultoval s majstrom uloženie obkladačiek (na práce treba dozerať; aj keď je firma spoľahlivá, vždy sa nájde niečo, čo treba doriešiť alebo upresniť). Dom je tesne pred dokončením a takto bez nábytku sa môžete lepšie sústrediť na rozvrhnutie priestoru, na čistotu línií konštrukcie. Jednotlivé nápady pochádzajú z rôznych prameňov. "Videli sme dom, ktorý sa nám veľmi zapáčil, tak sme oslovili architekta, ktorý ho projektoval; zopár zmien sme chceli my a niektoré nám navrhli iní," hovorí Ján Greššo. "Ja nemám rád katalógy, myslím si, že s domami je to podobne ako so šatami: vidíte niečo na obrázku, páči sa vám to, ale keď si to oblečiete, nesedí to tak, ako ste si predstavovali. A preto že sme čerpali z domov, v ktorých sme boli, náš dom bude presne taký, aký sme ho chceli mať. Pragmatický, možno strohý, jednoduchý, farby do bledohneda - ako krásna jeseň života."

Pozemok nie je veľký, ale dom je riešený skutočne premyslene - spálne sú skromné a obývacia časť (budúca kuchyňa, obývačka a pripojený bazén) sa otvárajú smerom do záhrady, na tichú, pohodlnú terasu.

Ale kontrola staveniska sa už končí a my sa presúvame bludiskom neznámych nitrianskych uličiek do súčasného bytu. Aj ten je umiestnený vo veľmi pokojnom prostredí - nízke bytovky pôsobia dojmom penziónov v ktoromsi kúpeľnom mestečku. V mezonetovom byte na treťom poschodí hrá mladý muž na elektrickom piane populárnu (ale mne neznámu) pesničku U2 Perfect Day. Pýtame sa, prečo vlastne vznikla potreba postaviť si nový dom?

"Staviame dom kvôli tomu, aby sa manželka mohla hrať s kvetinami," vysvetľuje Ján Greššo. "To bol odjakživa jej sen a tu máme len dva balkóny." Črepníky za oknom sú skutočne bohato obsypané kvetmi a dodávajú farbu a život úsporným izbičkám. "Tuto je spálňa, tuto izba pre hostí a toto je izba študenta," ukazuje Ján Greššo a jeho syn nás pozýva ďalej. V spálni je všetko potrebné - posteľ, vstavaná skriňa, televízor, knižky a na stenách rodinné fotografie. "My s manželkou sme dosť pragmatickí, uprednostňujeme praktické a účelné zariadenie," vysvetľuje Ján Greššo. "Sme radi, že aj náš dom bude taký - fasáda je jednoduchá, aby držala fazónu ulice a nehrala sa na niečo. Postaviť si dom, to nie je cieľ, ale prostriedok k tomu, aby mohol človek dobre a pohode bývať."

Dobre sa určite býva aj v tomto byte - len balkóny sú na kvetinovú záhradku primalé. "Celý život sme prežili v panelákových bytoch a po celý ten čas žena túžila po vlastnej záhrade, ktorá by kvitla od jari do jesene. Len ja som sa bál žiť na dlžoby - manželka hovorievala, že keby bolo po mojom, ľudia by dodnes žili v jaskyni. Až na staré kolená som pochopil, že na dlžoby treba žiť. Lebo ak si chcete najprv na niečo našetriť, nemôžete to užívať," hovorí Ján Greššo. "A tak som si povedal: požičiam si peniaze a keby som bol aj nezamestnaný, určite dokážem predať to, čo som založil a kúpiť si niečo menšie. Pre mňa je najdôležitejšie mať si kde sadnúť, ľahnúť, zohriať si nejaké jedlo. A k tomu rádio, knižky, časopisy a občas televízor."

"Ale v novom dome budete mať aj bazén?" skúsim trošku podpichnúť.

"Bazén si chystáme na boľavé kĺby," zavráti ma realisticky Ján Greššo. "Rozhodli sme sa, že nebudeme mať klasickú saunu, ale kabínu s infražiaričmi - keby ste si prečítali, na čo všetko teplo dobre pôsobí... Sauna vraj zvyšuje iba odolnosť organizmu, ale infrakabína liečivo pôsobí na kĺby, na dýchacie ústrojenstvo, na dutiny, ale aj na cholesterol, nadváhu a podobne. Presvedčili nás, že v staršom veku už treba pomýšľať na takéto veci."

Takže v novom dome sa nechystajú žiadne večierky pri bazéne so šampanským..?

"To teda nie," zhrozí sa domáci pán. "Jednak nepijem a okrem toho svoj dom považujem za priestor pre regeneráciu síl, za súkromné zázemie mojich najbližších. Som na tom skoro tak, ako jeden bývalý kolega: ten hovorieval, že je taký unavený zo spoločnosti a kontaktov, že keď prichádza domov a zistí, že majú hostí, zíde dole do pivnice a tam pofajčieva až kým sa návšteva nepoberie."

Greššovci sa na nový dom tešia; susedov budú mať tolerantných - už sa s nimi zoznámili v priebehu vybavovačiek stavebného povolenia. A v tejto mestskej časti - na Čermáni - prežili väčšiu časť života. "Máme to tu zafixované ako domov. Okrem toho, v dome je väčšie súkromie. V paneláku jedna problematická rodina dokáže zničiť život všetkým ostatným," zhodujú sa otec so synom. "Aj štvrť je ideálna - je to aj mestské aj nemestské prostredie, s výhľadom a pritom nie na vysokom kopci. Máme kamarátov, ktorí bývajú na Zobore a tí si musia vziať dovolenku, keď nasneží a zamrzne, pretože sa odtiaľ nevedia dostať do práce."

Nové bývanie smeruje k pohodliu a racionalite. "Všetko sa snažíme zariadiť tak, aby sme sa nemuseli o to starať: okná máme napríklad drevoplastové, parapetné dosky a odkvapové rúry z mosadze, aj plot bude sčasti z plastu - aby sme nič nemuseli natierať. A vrchná časť domu je samostatná - bude slúžiť synovi alebo ďalším rodinným príslušníkom, keby chceli prísť na návštevu. A keby tam nikto nebýval, dá sa odpojiť od kúrenia."

V novom dome bude teda pokoj a minimum práce pre "kutilov" - v nedeľu sa tam bude iba odpočívať. Len domáci pán sem-tam pokosí trávnik a domáca pani sa bude hrať s kvietkami.

Text- Mona Gáliková

FOTO - Miroslava Cibulková