Aj v prípade pocitov, ktoré prežívame vo vlastnej obývačke
či kuchyni. Niekto to rád v horúcom červenom tóne, iný uprednostní prírodný imidž. Ktosi sa hneď
na začiatku rozhodne pre konzervatívnosť
v štýle rodičovskej dvojgarsónky, ďalší mení vzhľad súkromného prostredia po celý život. Až tak výrazne a často, že partner po príchode
z práce spozná vlastný byt len podľa menovky na dverách. Totálna premena si však žiada dušu s krídlami, človeka tvorivého. Ako je Jana Maderová, výtvarníčka
a dizajnérka. Drobné žieňa s kopou pekných nápadov.
Z núdze ušitá cnosť
Začalo sa to ešte na vysokej škole, keď s manželom čakali prvé dieťa. Študentská menza, žiadne vrecká plné peňazí, guláš provizórií uvarený z mála. Každodenný život si však žiada svoje, treba na niečom spať, jesť, sedieť. Vtedy si v ich prvom bytíku vymyslela papierovú sedačku. "V papiernictve som kúpila dvadsať kartónov v tvare posedu, postavila vedľa seba, obalila molitanom a vylepšila obliečkami a dekami ušitými z rôznych textilných materiálov," spomína pani Jana. "Podobne vznikli aj kresielka a stoličky. Kým som sa neprezradila, návštevy netušili, na čom sedia."
Na program dňa sa dostali aj čierne skrinky, ktoré sa autorke zažiadalo oživiť. Voľba padla na kombináciu bledozeleného a béžového odtieňa. "Nebola som spokojná ani s televízorom. Nikdy sa mi nepáčila filozofia, podľa ktorej mal farebne splývať s nábytkom. Tak ho manžel rozobral a základnú skrinku natrel nahnedo."
Keď sa presťahovali do väčšieho bytu na nové bratislavské sídlisko a rodinka sa rozrástla aj o dcéru, témou sa stala detská izba. V raji pre najmenších postupne pribúdal starý príborník, revitalizované stoličky, poličky, skrinky a vešiačiky, všetky pomaľované živými farbami a detskými motívmi. Celkový dojem panelákovej verzie rozprávky dokresľovali vlastnoručne ušité rolety, závesy na poschodovej posteli, vankúše či návliečky na stoličky. Harmonicky ich dopĺňali škatule na hračky, poháriky na tisíce drobností i rámiky na kresbičky malých výtvarníkov.
Imidž zmenili aj vchodové dvere, ktoré skrásneli korkovou povrchovou úpravou a kuchynské skrinky, ktoré domáca pani zase polepila drevenými lištami. Maličkú gastronomickú svätyňu zútulnili a prácu v nej zároveň zefektívnili police nad kuchynskou linkou a drevená mriežka zavesená v centre stropu, na ktorú sa zmestilo plno škatúľ a kvetináčov so zeleňou.
Dielňa v kuchyni,
atliér v obývačke
Proces, pri ktorom vzniká krása, nie je v prípade Jany Maderovej ani zďaleka romantickým aktom. Svoje dielka si poctivo odpracuje za šijacím strojom, pri farbení textílií či natieraní. Dopichané prsty prezrádzajú trpezlivú manuálnu prácu. Skúste polhodinu držať pohár zo skla a presne maľovať drobné motívy. Alebo tri hodiny stráviť nad detailnou prácou na jedinej textilnej hračke. A treba ich urobiť niekoľko a, samozrejme, každú inú. Navyše prefarbiť zopár tričiek, na ktoré už čakajú v obchode.
Ale vďaka za šancu. Pretože tých je v súčasnosti ako šafranu. A aj človek s tvorivo rozlietanou dušou musí platiť nájomné a dane. Zatiaľ preto sen o šanci pre scénografku a ešte väčší o voľnej tvorbe výtvarníka odsúva. Raz si ho však určite splní. Keď bude finančne nezávislá a s rodinou sa presťahuje do vlastného domčeka, kde bude mať veľkorysú terasu a skromný ateliér. Dovtedy bude mať tvorivú dielňu v kuchyni a improvizovaný ateliér v obývačke alebo na neveľkom balkóne. Ten slúži aj jej deťom - Števkovi a Dorke, ktorí sa nádejne chytajú štetca.
Alžbeta Slováková
FOTO - Pavol funtál
