lákajú hudobné idoly, dospelí sa túžia v hudbe dovzdelať. A všetci sa zhodujú, že hudba je super vec a že nie je nad dobrý pocit, ak si môžete s niekým dobre zahrať.

V centre sa pracuje podľa metodiky celosvetovej siete hudobných škôl Yamaha, ktorá je otvorená všetkým vekovým kategóriám a úrovniam hudobného vzdelania. Táto sieť funguje na Slovensku už niekoľko rokov.

"Absolventom našej školy nemusí byť virtuóz, podstatné je, aby hra na nástroj všetkých bavila," hovorí vedúca kurzov Zuzana Tkáčiková. "Deti aj rodičia môžu pracovať v súťaživej atmosfére skupiny, zároveň sa navzájom pri hre ťahajú. Učia sa na seba reagovať a prispôsobovať sa."

Podľa Zuzany Tkáčikovej žiakov najviac motivuje, že môžu hrať s už pripravenými nahratými hudobnými podkladmi. Preto, aj keď spočiatku ovládajú len dva tóny, tešia sa z toho, že už majú za sebou kapelu či celý orchester.

Hudobná prax i teória sa tu vyučujú paralelne a vedúci kurzov tvrdia, že pri ich vhodnej kombinácii má žiak šancu rýchlejšie pochopiť súvislosti medzi nimi. Vítaný je osobný hudobný vkus, vlastné námety. "Najväčším kúzlom je motivácia," hovorí učiteľ gitary Peter Koreň. "Keď si už na druhej hodine decká zabrnkajú niečo od Nirvány, sú gitarou doslova očarené."

Hudobná prípravka tu začína fungovať už pre deti od štyroch mesiacov. "Zatiaľ mám žiakov, čo prešli predškolskými programami od osemnástich mesiacov. Neverili by ste, aké veľké rozdiely sú medzi nimi a deťmi, ktoré sa hudbe začnú venovať až v prvej triede základnej školy," hovorí Tkáčiková, ktorá sa zameriava na menšie deti. "Hodiny sú otvorené aj pre rodičov. Niektorí začali dokonca hrať na nástroji. Neprídu dieťa odložiť, naopak, spolu sa niečo nové učia."

Dôležitou úlohou pedagóga je, aby dokázal ľudí v skupine podržať, aj keď sú ich hudobné výkony na rôznych úrovniach. Ak je niekto trochu viac 'poleno', zahrá si jednoduchý doprovod podľa pokynov pedagóga. Tí muzikálnejší si svoju linku nielen zahrajú, ale aj sami vymýšľajú a zapisujú.

Žiak dostáva aj domáce úlohy. Ak doma necvičí, nič sa nedeje, na hodine si sám uvedomuje, o čo ťažšie sa popri ostatných chytá. "Ak sa dieťa nepripravovalo, je to pre mňa signál, že sa niečo deje, preto hľadám nový spôsob, ako ho motivovať," hovorí Tkáčiková. "Je dobre, keď mi to povie, lebo sa menej stresuje. No to, čo nestihlo, musí dodatočne dobehnúť samo." (ea)