ných súdili v Juhoslovanskej zväzovej republike. Ale dvaja republikánski kongresmani, ktorí navštívili ešte pred Silvestrom Belehrad, boli menej diplomatickí: otvorene podmienili ďalšiu americkú ekonomickú pomoc „úplnou spoluprácou s Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny v Haagu“.
Juhoslovanský vicepremiér M. Labus už oznámil, že na „riešenie problému zodpovednosti“ obvinených z vojnových zločinov na čele so Slobodanom Miloševičom je stanovená lehota do 31. marca. A svojim spoluobčanom pripomenul, že hlasovanie vo všetkých medzinárodných finančných organizáciách bude vraj „priamo závisieť od toho rozhodnutia“.
V médiách sa však v súvislosti so zatknutím bývalého juhoslovanského prezidenta dôraz najčastejšie kladie na volebnú krádež, kriminalitu a domáce politické zločiny. Budúci srbský premiér Zoran Djindjič v interview pre nemecký Der Spiegel otvorene obvinil Miloševiča a jeho manželku, že osobne nariadili vykonať mnohé neriešené zločiny v Belehrade. Termín „vojnový zločin“ je tu ešte vždy horúcim zemiakom: takmer desaťročné mediálne vlastenecké zdôvodňovanie doslovne všetkých ťahov štátneho vedenia počas vojen v Chorvátsku, Bosne a v Kosove ešte vždy nevybledlo v povedomí väčšiny občanov. Preto sú opodstatnené obavy, že by náhly zásah proti „národným trvalým hodnotám“ mohol vyvolať neželaný efekt.
K súčasnej „stratégii ježka“ voči haagskemu súdu a pojmu srbské vojnové zločiny prispelo vo veľkej miere aj tvrdé odmietanie hlavnej žalobkyne tribunálu Carly del Ponteovej zaoberať sa zločinami, ktoré NATO spáchalo počas bombardovania Juhoslávie. Pichliače tejto stratégie sa naježili zvlášť teraz, keď sa v Európe hovorí o vplyve ochudobnených uránových projektilov na zdravie príslušníkov medzinárodných jednotiek, pričom sa zabúda, že 17 ton tohto smrteľného tovaru bude na Balkáne vplývať na život celých generácií.
Avšak nech sa už scenár zúčtovania s vojnovými zločinmi a ich páchateľmi bude ďalej vyvíjať akokoľvek, je jasné, že niekto už na balkánskej križovatke vzájomného porozumenia a odpustenia zapol „zelenú“. Je to možné iba za predpokladu pochopenia a odmietnutia princípu tzv. kolektívnej viny.
PRE SME – ZDENKO POP, Nový Sad
