Za vôbec prvú detektívku považujú experti Vraždu v ulici Morgue od Edgara Allana Poa, ktorá vyšla v roku 1841. Niekoľko rokov po ňom sa objavil najslávnejší detektív Sherlock Holmes, ktorého vytvoril Arthur C. Doyle. Holmes vystupoval v 56 poviedkach a štyroch románoch. Z jeho neuveriteľnej schopnosti pozorovať a analyzovať bol vždy užasnutý aj jeho spoločník doktor Watson.
V dvadsiatych rokoch minulého storočia prichádza na scénu anglického vidieka malý hypochonder Hercule Poirot. Detektíva Agathy Christie sa báli sa aj tí najväčší zločinci. Christie vytvorila aj legendárnu slečnu Marplovú, ktorá na staré kolená popri pletení svetrov odhaľuje vrahov.
Predstaviteľom americkej drsnej školy je Phil Marlowe Raymonda Chandlera a jeho slávny vnútorný hlas. Možno je len trochu ironickejší a drzejší ako jeho predchodcovia: „Zapálil som si cigaretu – chutila ako klampiarova vreckovka.“
Marlowe je súkromné očko, prípady rieši po mnohých omyloch, týrajú a mlátia ho zločinci, ale aj polícia. Je romantickým kovbojom, ktorý v drsnom veľkomeste berie zákon do vlastných rúk. Berie 25 dolárov na deň, čo je strašne málo. Zo žien je frustrovaný a nikdy sa natrvalo neusadí. Má však charakter. Samého seba, svoju etiku by nikdy nezapredal.
Strach v žalobcoch vzbudzoval aj slávny advokát Perry Mason, ktorého v roku 1933 vymyslel klasik americkej detektívky Erle Stanley Gardner. Mason na záchranu svojho klienta pravidelne podniká kroky, ktoré sú na hranici zákona. Zámeny dôkazov a ukrývanie podozrivých osôb sú u neho na dennom poriadku. Keby sa dal na stranu zločinu, justícia by trpko zaplakala, pretože asi neexistuje prípad, ktorý by Mason v súdnej sieni prehral. Jeho klientkami boli tradične ženy s peknými nohami.
Podobní sú i Ellery Queen, komisár Maigret, Nero Wolfe, jednoruký Sid Halley – v poslednom čase ich však striedajú televízni akčnejší hrdinovia.
Klasický scenár: vražda – zvláštny klient (alebo sympatická žena) – veľa podozrivých, zbieranie dôkazov a ich analýza, na konci ktorej by i bystrému čitateľovi malo byť jasné, kto je vrah – jeho dramatické usvedčenie, niekedy aj smrť. Časom sa ho spisovatelia prestali dôsledne držať, v moderných detektívkach sa často vraždí ešte i na predposlednej strane.
(mož)
