Podľa vlastného hodnotenia dodržal svoje ciele - byť nadstraníckym prezidentom, nemiešať sa do politických sporov, vytvárať prostredie zmieru najmä medzi najvyššími ústavnými inštitúciami.

"Aj politické krízy, ktoré vznikali ku koncu tohto volebného obdobia, sa podarilo aj mojím prostredníctvom pri stretnutiach s predsedom parlamentu, predsedom vlády vždy riešiť tak, aby sme nevyvolávali napätie medzi občanmi," povedal Gašparovič.

Politológ Miroslav Kusý si myslí, že prezident sa "príliš nenadrel", vykonával len nevyhnutný prezidentský servis. Podľa Kusého nebol nadstranícky, o čom svedčí jeho nezakrytá naviazanosť na HZD.

Gašparovič sa vyslovil za prijatie novej ústavy, hoci vie, že to nebude ešte počas jeho úradovania. Nová ústava by mala reagovať na naše členstvo Slovenska v Európskej únii a mala by posilniť právomoci hlavy štátu.

Kusý oponuje, že na posilnenie právomocí niet dôvodu a okrem toho, "nie sme v legislatívne kritickom stave, aby sme museli tieto otázky aktuálne riešiť".

Gašparovič síce nepochádzal z tábora koaličných strán, ale s Dzurindovou vládou sa do väčšieho sporu nedostal. Výnimkou je len jeho nedávne odmietnutie vymenovať do funkcie viceguvernéra centrálnej banky Vladimíra Tvarošku.

(tasr, sp)