každému možnosť zistiť o tej svojej záhade niečo viac. A to si ani nemusíte vyzuť papuče a vzdialiť sa
od počítača. Vašimi novými partnermi sa v pátraní po mystických, neobjasnených tajomstvách stanú
najmä detektív Google a seržantka Wikipedia.Úspešný bestseller amerického spisovateľa Dana Browna od svojho vydania v roku 2003 vyvolal obrovskú vlnu záujmu a často protichodných reakcií medzi širokým spektrom čitateľov. Niet pochýb, že ide o šikovne a pútavo napísaný príbeh, ktorý pomohol vzbudiť záujem širokej verejnosti o legendu
o Svätom gráli, úlohu Márie Magdalény a posvätného ženstva v histórii kresťanstva
a rôzne iné témy, prezentované v knihe ako fakty. Dôkazmi pre autorove odvážne tvrdenia sú však často dvojznačné, mysteriózne texty, maľby a sochy, či legendy neistého pôvodu. Názory na ich autenticitu a správnosť autorovej interpretácie sú rôzne: počínajúc zatracovaním jeho diela cirkvou, cez kritiku miešania faktov a špekulácie až po obdiv obrovskej komunity fanúšikov, ktorí dielo považujú za kreatívne a podnecujúce k zamysleniu. V dnešnej dobe však už našťastie nikto nie je odkázaný na slepú dôveru vyhláseniam autorít či záujmových skupín. Vyzbrojení dostatočnou dávkou zvedavosti a pripojením k internetu sa môžeme po stopách pravdy vydať aj sami, pričom ako počiatočný bod cesty môže poslúžiť aj tento
článok.
Templári strážili grál
- legenda
Tieto dve tajné spoločenstvá boli podľa knihy založené za účelom udržania tajomstva o Ježišových potomkoch. Po krátkej rešerši na internete sa dozvieme, že síce v stredoveku skutočne jestvoval rád Templárov, no to, že strážili Svätý grál (v knihe stavaný zarovno s Ježišovým potomstvom - teda krvou) je iba legenda, ktorú sa doteraz nepodarilo nijako vedecky potvrdiť. Priorstvo Sionu je tiež reálna organizácia, založená v roku 1956 vo Francúzsku. Jej členovia sa pomocou falšovania listín pokúsili vytvoriť dojem, že sa jedná o starobylú spoločnosť založenú v roku 1099 v Jeruzaleme a tak získať istý politický vplyv. Odvtedy táto organizácia vystupuje v mnohých knihách zaoberajúcich sa konšpiračnými teóriami.
cs.wikipedia.org/wiki/Převorství sionské
www.antiqillum.com/texts/bg/Qadosh/qadosh007.htm
sk.wikipedia.org/wiki/Rád_templárov
Do radov Opus Dei
patria aj vplyvní politici
Za vraždy, ktoré sa v knihe odohrajú, je zodpovedná vatikánska prelatúra Opus Dei.
Zdroje dostupné na internete nám ponúkajú dva pohľady na túto cirkevnú organizáciu, čítajúcu po celom svete okolo 85 000 členov, medzi nimi aj vplyvných politikov. Jedným sú oficiálne vyhlásenia, v ktorých Opus Dei hovorí, že "jej poslanie spočíva v šírení posolstva, že práca a bežné okolnosti každodenného života sú príležitosťou na stretnutie
s Bohom, na službu blížnym a zlepšenie spoločnosti."
Druhým uhlom pohľadu sú svedectvá, často aj jej bývalých členov, označujúce Opus Dei za organizáciu bažiacu po moci, ktorá má nad svojimi členmi veľkú moc a vyžaduje od nich absolútnu poslušnosť a aj finančnú podporu.
www.odan.org/media_sainted.htm
www.prop.sk/desifrovanie_tajneho_sveta.htm
www.americamagazine.org/articles/martin-opusdei.cfm
Kto bola Mária Magdaléna?
V knihe hlavný hrdina Dr. Langdon zisťuje, že grál v skutočnosti nebol pohár, ale žena,
a to Mária Magdaléna, ktorá bola Ježišovou manželkou. A skutočne - po preštudovaní cirkvou uznávaných kanonických textov, ako aj na internete dostupných apokryfných (cirkvou neuznávaných) evanjelií zistíme, že Mária Magdaléna hrá v dejinách cirkvi oveľa dôležitejšiu úlohu, než pripúšťa oficiálne učenie. Najstaršie dochované svedectvá o živote Ježiša a jeho nasledovníkov ju označujú za jeho hlavnú apoštolku, jeho spoločníčku a dokonca jeho duchovnú následníčku. Tvrdenie autora, že Mária bola v skutočnosti Ježišovou manželkou, vychádza zo zmienok o bozku na ústa a jej označovania ako Ježišovej družky v týchto evanjeliách. Stanovisko cirkvi k tejto skutočnosti je také, že sa jednalo o čisto duchovný - nesexuálny vzťah.
cs.wikipedia.org/wiki/Nag Hammádí
www.magdalene.org
www.sweb.cz/rp33/uvahy_o_krestanstvi/jemama.html
Posvätné ženstvo
V Leonardových dielach je podľa knihy skrytý odkaz na ideu posvätného ženstva. Tu autor pravdepodobne tiež vychádza z predpokladu, že pôvodné kresťanstvo bolo blízke ideám gnosticizmu, v ktorom sa objavuje obraz Bohyne - Matky ako náprotivku Boha. Táto úloha ženy v náboženstve a aj jej postavenie v náboženskej hierarchii boli postupne utláčané do úzadia. Z internetových zdrojov sa skutočne môžeme dočítať o odlišnom postavení žien medzi ranými kresťanmi, zostáva však skôr otázkou osobného postoja či budeme považovať úlohu ženy v cirkvi vtedy za významnejšiu, ako teraz.
essenes.net/clark.html
www.wiu.edu/users/mfjks/303sfa.html
www.geocities.com/Athens/Agora/6776/
Mona Líza sa podobá
na samého da Vinciho
Tento obraz podľa autora skrýva hneď niekoľko zakódovaných posolstiev, no najmä zarážajúcu podobnosť s Leonardom samotným. Pri porovnávaní majstrovho autoportrétu s tvárou Mony Lízy, ktoré možno obe
na internete nájsť, skutočne nemožno nepostrehnúť až zarážajúcu podobnosť niektorých čŕt tváre. Menej mysteriózne vysvetlenie tohto spojenia mužských a ženských čŕt však
možno hľadať aj v Leonardovej homosexuálnej orientácii. Nie je vylúčené, že práve vo svojom majstrovskom diele sa pokúšal spodobniť ideál krásy, ktorý sám nikdy nemohol dosiahnuť.
www.cesaremarchetti.org/gallery/gallery_eyes.php
www.vqronline.org/articles/1998/summer/barolsky-leonardo-satan
sk.wikipedia.org/wiki/Mona_Líza
V Sixtínskej kaplnke je
po boku boha žena
Na tomto obraze v skutočnosti nenájdeme ani jeden kalich, ktorý by mohol predstavovať Svätý grál, zato však po pravici Ježiša sedí žena - podľa autora Mária Magdaléna. O tom, že Leonardo namaľoval pri poslednej večeri ženu a nie mladého apoštola Jána, ako sa vo všeobecnosti predpokladá, sa možno presvedčiť bližším pohľadom na niektorú z fotografií diela voľne dostupných na internete. Da Vinci to so ženami a ich zaradením v cirkvi myslel vážne. Aj na známej freske vo Vatikánskej Sixtínskej kaplnke je po božej ľavici žena.
en.wikipedia.org/wiki/The_Last_Supper_(Leonardo)
V Rosslynskej kaplnke je
zapečatená krypta zo 17 storočia
Dej knihy často zavedie hlavného hrdinu na tajomné a záhadné miesta, ako je napríklad Rosslynská kaplnka. Po prečítaní dostupných materiálov o tejto vskutku záhadnej stavbe, postavenej v polovici 15. storočia rytiermi rádu Templárov a doslova preplnenej tajomnou symbolikou pochopíme, prečo si ju autor vybral ako jedno z dejísk svojho románu. Dávidovu hviezdu na podlahe, značiacu údajne miesto prechovávania Svätého grálu budeme hľadať márne, je to autorova fikcia. Skutočná je však údajne veľmi rozľahlá krypta, zapečatená v roku 1690, ktorá si svoje tajomstvá uchováva a to až doteraz.
www.ancientquest.com/deeper/2002-krm-rosslyn.html
Pohľady z rôznych strán
Na záver ešte uveďme zopár odkazov, kde si možno prečítať komentáre zaujímajúce k dielu Dana Browna rôzne stanoviská. Kniha sama ostáva v každom prípade pútavým románom, s ktorým podľa slov samotného autora nemusí čitateľ vo všetkom súhlasiť, ale má byť skôr katalyzátorom a poskytnúť podnet pre diskusiu o dôležitých otázkach viery, náboženstva a histórie.
Oficiálna stránka autora Da Vinciho Kódu www.danbrown.com
Článok BBC News: Tajného svet Opus Dei www.prop.sk/
desifrovanie_tajneho_sveta.htm
Odkódovaný Da Vinciho Kód: Stanovisko z pera slovenského biblistu www.christ-net.sk
Peter Demján, foto: internet
