Anikó Tóthová je počítačová programátorka, ktorá sa venuje meteorologickým programom. So svojimi znalosťami cestuje po svete a učí cudzincov, ako s programom pracovať. Najväčší záujem o produkty jej firmy majú arabské krajiny, takže často chodí práve tam. Po prílete do Saudskej Arábie sa musela hneď zahaliť do tradičného čierneho odevu.

Kolujú reči o tom, že počítačoví programátori sa od rána do večera vŕtajú v kompjútroch, a nič iné ich nebaví. Nemusí to byť vždy tak. Keď sa Anikó Tóthová prihlásila na konkurz do počítačovej firmy, mala v pláne nájsť si prácu len na pár mesiacov, kým nenastúpi na štúdium počítačovej lingvistiky. Práca vo firme sa však popri štúdiu začala zaujímavo vyvíjať. Dnes je Anikó súčasťou prevažne mužského tímu programátorov, ktorí pracujú s meteorologickými dátami. Cestuje s nimi po svete a trénuje ľudí, ktorí si softvérové produkty ich firmy kupujú. Pritom si všíma aj ľudí a zvyky v cudzích krajinách.Tím, v ktorom Anikó pracuje, sa venuje špecifickej oblasti programátorstva - vizualizácii meteorologických dát, predpovednostných modelov, výrobe elektronických máp, ktoré využívajú predovšetkým meteorologické centrály. Medzi nimi aj Slovenský hydrometeorologický ústav.

Iná krajina, iné správanie

Anikó už zaúčala ľudí v Brazílii, na Islande aj v Grécku, kde sa firma podieľala na meteorologickom vizualizačnom projekte pre olympijské hry. Najväčší záujem o softvér však prejavujú arabské krajiny.

"Všade vysvetľujem to isté, ale tréningy sú v každej krajine trochu iné. Súvisí to s mentalitou ľudí aj s tým, ako fungujú meteorologické ústavy. Napríklad Islanďania majú typickú protestantskú náturu - všetci sú disciplinovaní a pripravení, kým v Arabských Emirátoch si ľudia počas tréningu občas posielali esemesky."

Tajomstvo čiernej šatky

Jej prvá pracovná cesta do arabského sveta viedla do Arabských Emirátov, potom pribudli tréningy v Ománe a nedávno v Saudskej Arábii. Hneď po prílete ju tam čakali s plášťom - abajou a čiernou šatkou. V Saudskej Arábii sa žiadna žena nemôže bez tohto odevu pohybovať.

"Vyzerá to ako maličkosť, ale keď som sa uvidela v zrkadle, bola som dosť šokovaná. Je to ako odsávač sexepílu," hovorí. "Muž, čo mi odev doniesol, nevedel, ako si mám obtočiť šatku okolo hlavy, hoci tvrdil, že každý deň vidí svoju ženu pri tomto úkone. Počas tréningu sa mi potom šatka stále šmýkala z hlavy. Neskôr som sa už vôbec nepokúšala naprávať si ju. Muži boli z toho prekvapení, a keď som im vysvetlila, v čom je problém, na druhý deň mi jeden z nich priniesol zicherku. To je vraj tajomstvo dobre zapnutej šatky."

Doma ako v škole

Postavenie žien v Saudskej Arábii podľa Anikó dramatizovať netreba. "V Emirátoch či Ománe je život voľnejší, v Saudskej Arábii sa však zásady ortodoxne dodržiavajú - a platí to aj pre cudzinky. Nezáväzné randenie tu neexistuje, muž nemá šancu ženu len tak stretnúť. Nie je možnosť ísť ani do kina, lebo kiná tu jednoducho neexistujú."

Rodine a Alahovi je prispôsobený aj denný režim. V štátnych organizáciách sa pracuje zvyčajne iba do druhej, zvyšok dňa patrí rodine. "Majú veľa detí, pravidelne sa stretávajú so súrodencami, rodičmi. Kolega v Ománe mi rozprával, že žije s jednou ženou, majú sedem detí, býva s nimi aj jeho brat so ženou a piatimi deťmi. Má jedenásť súrodencov, takže keď prídu na návštevu ešte jeho dve sestry, každá s piatimi deťmi, vyzerá to u nich ako v škole. Tento stav mu neprekáža, hoci pri návštevách radšej ujde z domu," hovorí Anikó. "Človek žijúci sám v byte, to je pre nich smutná predstava."

Modlitby a práca

Tempo dňa udávajú modlitby. V každej arabskej krajine je to trochu inak. V Ománe od Anikó nevyžadovali, aby tréning prispôsobovala modlitbám, v Emirátoch ohlasovali modlitbu počas tréningov hlasno nastavené telefóny. Okolo jedenástej sa rozozvučalo Allah Akbar a tréning sa musel prerušiť. Všetci účastníci si museli umyť tvár, ruky a nohy. Modlili sa individuálne, nebolo treba utekať do mešity.

"V Saudskej Arábii si v tréningovej miestnosti rozprestreli veľký koberec a pomodlili sa rovno tam, to bol veľký rituál. Modlitieb je denne šesť - tá okolo obeda pripadne na pracovný čas. Toalety sú vtedy plné mužov, ale je problém dostať sa aj na ženskú - v jedenásťposchodovej budove je totiž iba jedna."

Časy modlitieb nie sú stanovené presne podľa hodín, ale odvíjajú sa od polohy Slnka a Mesiaca. Dokonca aj čas ramadánu, založený na osobnom pozorovaní Mesiaca, je do poslednej chvíle neznámy. "Začína sa až vo chvíli, keď niekto prvýkrát po nove spozoruje kosák mesiaca a rozchýri to. Jeden meteorológ mi hovoril, že vtedy ľudia najviac priberú. Po celodennom pôste sa totiž po západe Slnka začínajú veľké hody."

Hárem a jeho (ne)výhody

Arabskí kolegovia Anikó sa radi bavia o rodine. Niektorí otvorene hovoria, ako to v ich rodinných vzťahoch funguje, kedy mali prvý raz sex. "Samozrejme, pre väčšinu moslimov je to vtedy, keď vstúpia do manželstva. Aspoň to tvrdia," hovorí Anikó.

Jeden z kolegov jej vysvetľoval princíp mnohoženstva. Jedným z dôvodov mnohoženstva je, že rozvod sa u Arabov považuje za čosi zlé. "Keď si muž so ženou už naozaj nemá čo povedať, môže si zobrať ďalšiu ženu," hovorí Anikó. "Výhody však nie sú až také veľké, preto je to veľmi zriedkavé. Za celý čas, čo do arabských krajín chodím, som stretla jediného človeka, čo mal dve ženy. Pravidlá totiž hovoria, že muž musí rovnako zabezpečiť všetky svoje ženy aj deti, a to je finančne náročné. Ak má jedna žena dom, musí mať aj druhá, ak jednej kúpi zlatý náramok, musí aj druhej, ak obdarí jedno dieťa, musí aj ostatné."

Ponuka na manželstvo

Anikó prežila mierny šok, keď dostala ponuku na sobáš. "Bola som pozvaná do rodiny meteorológa, ktorý mal ženu a päť detí. Sedeli sme na koberci, jeho žena nám nosila jedlo k nohám," spomína Anikó. "Pochválila som jedlo a muž mi v prítomnosti svojej ženy ponúkol naň recept. Keď som oznámila, že variť neviem, povedal, že on vie, a môžem s ním rátať ako s potenciálnym manželom. Ešte mi vysvetlil, že moslimky sa za nemoslimov vydať nemôžu, ale moslimovia si nemoslimky zobrať môžu, lebo je predpoklad, že žena automaticky konvertuje na islam."

Arabské sobáše

Brať si ženu v Arábii je závažná investícia. Pri prvom stretnutí s budúcou ženou je zvykom podpisovať dokument, že muž si dievča vezme, až potom sa s ňou môže stretnúť bez ostatných členov rodiny. Hradí všetky svadobné náklady. Ženu musí obsypať zlatom a jej otcovi priniesť dar, aký si za dcéru vypýta - napríklad džíp.

Sobáš však nemusí byť pre muža stratový. "Svadba sa vopred ohlasuje v mešite, takže sú všetci pozvaní. Tí, čo prídu, donesú peniaze, ktoré sa evidujú. Keď sa neskôr žení niektorý z hostí, stačí sa pozrieť, koľko dal, a podľa toho mu dar oplatia."

Rodinný spôsob života vyplýva z koránu a zaručuje záchrannú sieť. Keď sa niekomu niečo stane, okolie ho podrží. Napríklad keď žena ovdovie, robia sa peňažné zbierky. Dokonca vraj existuje zásada, že ak sa rok nedotknete svojich peňazí v banke, musíte z nich odviesť isté percento na dobročinné účely.

Voňavá exotika

Hoci si Anikó nevie predstaviť dlhší pobyt v arabskom svete, kde človek nevie, kedy prekročí hranicu dovoleného, exotika ju očarila. Ako hovorí, v Ománe je krásne, v Saudskej Arábii zase cítiť bohatstvo, hoci je tam málo zábavy. V Emirátoch cítiť bohatstvo ešte viac, a keďže ľudia sa tam rozhodli ísť turisticky atraktívnou cestou, nie je problém ísť si hoci zalyžovať do shopping centra.

"Sú to rovnakí ľudia ako my, riešia tie isté veci ako my, akurát majú svoje, pre nás neznáme pravidlá, ktorých sa držia a nemajú potrebu ich meniť. Jeden rozdiel ma však predsa fascinoval - v Arábii vás všade sprevádza vôňa parfémov a kadidiel. Ľudia tam naozaj krásne voňajú."

Anikó Tóthová sa narodila v roku 1972 v Komárne. Vyštudovala matematiku a chémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a angličtinu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 1999 strávila rok v Amerike, kde študovala lingvistické disciplíny, momentálne študuje počítačovú lingvistiku na Karlovej univerzite v Prahe. Pracuje ako customer care manager, spracúva dokumentáciu počítačových programov a robí tréningy.

Anikó sa často pohybuje v svete mužov a rôznych kultúr. FOTO - ARCHÍV A.T.