v Nemecku tak nemajú len milióny cudzincov, ktorí už v krajine žijú, ale aj vzdelaní zahraniční experti.
Zákon však ešte nie je definitívne v platnosti. Ohrozuje ho odpor konzervatívnej opozície, ktorá ho napadla ako protiústavný. Spor tak možno skončí až na ústavnom súde.
V Nemecku žije 7,3 milióna ľudí s cudzím pasom. Zákon o prisťahovalectve upravuje hlavne azylovú politiku a integráciu miliónov cudzincov žijúcich v krajine. Má však otvoriť dvere aj vzdelaným zahraničným expertom. Opozícia si vynútila, že prílev odborníkov bude možný, len ak nebudú k dispozícii domáci pracovníci.
Nemecko trpí nedostatkom odborníkov. Prakticky neobmedzenú možnosť prisťahovania a získania nemeckého občianstva by mali mať špičkoví technickí inžinieri, informatici, matematici a vedci. Vláda chce k prijímaniu ľudí zaviesť dodatkový bodový systém, v ktorom sa bude dbať na čo najnižší vek uchádzača, odbornú zdatnosť a jazykové znalosti. Zvýhodnení budú dobre kvalifikovaní uchádzači z kandidátskych krajín EÚ.
„Predvojom“ sú počítačoví odborníci. Tí prichádzajú do Nemecka už od polovice roku 2000. Do februára tohto roku vydali 11 230 zelených kariet. Najviac z nich - 2445 - získali Indovia. Za nimi nasleduje skupina krajín bývalého Sovietskeho zväzu a Rumunsko. Na štvrtom mieste je spoločná skupina českých a slovenských informatikov. Tí zatiaľ dostali 776 povolení.
Zákon predpokladá, že zahraniční absolventi nemeckých vysokých škôl dostanú možnosť v krajine zostať. Na získanie miesta dostanú ročnú lehotu.
Vlani Nemci pripravovali zákon umožňujúci prijatie až desiatok tisícov kvalifikovaných síl. Zhoršená hospodárska situácia a rastúca nezamestnanosť však utlmili ochotu opozície na veľkorysé riešenia.
„Nechceme rozšírenie prisťahovalectva,“ povedal vodca opozičných CDU/CSU Edmund Stoiber. Podľa predvolebných prieskumov ľudia zákon nechcú. Sociálnodemokratický minister vnútra Otto Schilly námietky odmietol a opozíciu obvinil z predvolebného divadla.
Komplexná úprava imigrácie je posledným reformným projektom sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera pred septembrovými parlamentnými voľbami.
V Spolkovej rade, kde zasadajú krajinské kabinety, rozhodovali hlasy východného Braniborska, ktoré ovláda koalícia SPD a CDU. Spôsob, akým zákon odsúhlasili, vyvolal právny spor, ktorý možno skončí až na ústavnom súde. Sociálnodemokratický premiér Braniborska hlasoval za zákon, ale jeho zástupca z CDU bol proti. Predseda Spolkovej rady ako rozhodujúci uznal hlas premiéra. Právne výklady tejto situácie sa rôznia.
Od začiatku roka vláda legalizovala aj pracovné pobyty pomocných ošetrovateliek z Česka aj zo Slovenska. Východ Nemecka však volá hlavne po lekároch a pracovníkoch v gastronómii.
(čtk)
