J. B. Kladi. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
a vo ank">www.slnkorecords.sk) tretí album Celý život na tigrovi. Je tam päť pesničiek a dohromady trvá iba 17 minút.
Poetický technokrat
„Jednoducho som im ponúkol päť pesniček a oni to zobrali,“ povedal o ľuďoch z instantného vydavateľstva, ktorí sa hudobnému priemyslu postavili chrbtom a oficiálne napaľované cédečka začali vydávať prakticky zo dňa na deň. „Prečo nevydávať projekty, ktoré sú ucelené a majú zmysel. Prečo by opera nemohla mať sedemnásť a nie sedemdesiat minút?“
Na jeho stole leží jeden z bilingválnych dielov Sherlocka Holmesa, v jeho taške básne ruskej poetky Cvetajevovej a na polici nejaká zabudnutá sovietska brožúrka o elektronických nástrojoch šesťdesiatych rokov. Toto je svet, v ktorom sa pohybuje. J. B. Kladivo o sebe tvrdí, že je technokrat živený poéziou.
Nemenný hlas
Od jeho predošlého albumu Sovy v tme tancujú ubehli viac ako dva roky. A to stačilo, aby začal na Tigrovi experimentovať so súčasnými hudobnými trendami, čo je na človeku, ktorý má pevný pracovný čas a večer sa ponáhľa k rodine, zvláštne.
„Kedysi ma viac zaujímal text, dnes sa zasa viac venujem kompozícii. Baví ma čítať o vážnej hudbe, pretože samotné texty sú niekedy zaujímavejšie, ako ju počúvať,“ hovorí o pozorovaniach, ktoré chce zúročiť v popmusic.
Jeho predošlé pesničky vychádzali z klasických žánrov - popu, šansónu, rocku. Na Tigrovi sa prvýkrát objavujú moderné rytmy - trip hop alebo house. Nad nimi sa však nesie nemenný Kladivov hlas, charakterizujúci jeho predošlé nahrávky. „Pracujem ako s kolážou, moje pesničky nie sú house, triphop, jednoducho beriem si aktuálne rytmy. K nim robím texty, ktoré sú protikladom. Tým chcem dosiahnuť to napätie,“ rozmýšľa.
Takže sleduje, čo sa deje v hudbe? „Hej, ale nejako intenzívne ju nepočúvam,“ dodáva sprisahane.
Čítanie o Zappovi
J. B. Kladivo by bol možno ďalším anonymným človiečikom Slovenského rozhlasu, nebyť nekonvenčného Rádia Ragtime, ktoré ho predstavilo svetu v hitparáde Karamba, kde sa svojho času pobil o prvé miesto s Nickom Cavom.
Ešte predtým Kladivo po večeroch nosil rozhlasové káble, nastavoval mikrofóny a musel počúvať veci, ktoré sa mu nie vždy páčili. Keď odišiel hlavný zvukár, zostal mu na nahratie vlastných pesničiek voľný priestor: „Mal som na to ani nie hodinu, podľa toho, kedy odchádzal posledný autobus,“ spomína.
Na odloženom syntetizátore nahral na dve stopy pesničky Mariena, Budem tu a ďalšie. To už jeho nahrávky držal v rukách Burlas a cez neho sa dostali až do hlavy Dana Baláža, ktorý ich pustil do rozhlasového éteru.
Tvrdí, že jeho prvé skladby mali byť skôr paródiou. „Zappu som nikdy nepočúval a prečítal som o ňom veľa knižiek.“ A práve Zappa, ktorý povzniesol paródiu amerického života na umeleckú úroveň, prebudil v Kladivovi skladateľské sklony, ktoré kedysi opustil v tínedžerskom veku.
Zrelé pesničky
V roku 1993 sa J. B. Kladivo objavil na jednom z prvých večerov dnes už mŕtveho Rádia Ragtime v divadle Stoka. Bol to malý šok. Ľudia zrazu hovorili o človeku s čudným menom, ktorý skladá zrelé pekné pesničky.
O rok vydal prvú demokazetu, o dva vyšiel jeho prvý album Nahá. Ten druhý Sovy v tme tancujú (december 1999) vznikal za prispenia rôznych hudobníkov priebežne niekoľko rokov. Na Tigrovi si už všetky party nahral sám. Zavrhol gitaru a naučil sa hrať na violončelo. To znie z každej jeho novej skladby.
Kladivove texty vháňajú do neživých predmetov dušu. „Aj technické výrazy obsahujú silné poetické náboje, prečo sa im vyhýbať.“
Opojený zvukom je schopný rozprávať o nahrávkach bábiky Britney Spearsovej. „Vieš, ona má tím ľudí, ktorý je vzdelaný v súčasnej vážnej hudbe - napríklad v dizajnovaní zvukov.“ Aký je rozdiel medzi ním a Britney? „Neviem, o čom spieva Spearsová, a možno, že je lepšia ako ja, ale po hudobnej stránke to je dobré. Ak by takto niekto zaznel na Slovensku, bol by asi génius, napriek tomu, že je to iba produkt.“
PETER BÁLIK
