Naposledy bol Moliérov Don Juan inscenovaný v Činohre SND v roku 1972, dnešnou premiérou sa teda na našu prvú scénu vracia po tridsiatich rokoch. Ako hosť ho tu naštudoval francúzsky herec a režisér Patrice Kerbrat, ktorý do hlavných rolí Dona Juana a jeho sluhu Sganarela obsadil najmladšiu hereckú generáciu - Marka Igondu (vľavo) a Tomáša Maštalíra. FOTO - JANA NEMČOKOVÁ

Takmer dvadsať rokov po Christine sa Stephen King znovu začal venovať svojmu motorovému démonovi. V novom románe Buick znovu nazerá do strašidelných priepastí americkej duše.

Svetová premiéra Buicku bola práve v Nemecku, v Spojených štátoch kniha vyjde na jeseň v Kingovom kmeňovom vydavateľstve Simon & Schuster.

Stephen King tu znovu opisuje vpád hrôzy do idyly všedného dňa. Tentoraz na policajnej stanici v Pensylvánii. Tínedžer Ned si tu cez prázdniny zarába na skromné vreckové a popritom tu hľadá útechu: jeho otec, jeden z policajtov, zahynul v službe: zrazil ho opitý vodič. Objaví v šope starý buick - staré auto ho priťahuje, akoby ho volalo. Jednej noci sa od policajta dozvie celú nepríjemnú históriu zhabaného auta, policajti rozprávali o tom, ako to auto fascinovalo Nedovho otca. Napokon sa Neda zmocní fixná idea, že za smrť jeho otca môže buick a rozhodne sa, že so strašidelným autom zúčtuje.

K fanúšikom takýchto prvotriednych hororových príbehov patria intelektuáli a spisovatelia ako Jan Philipp Reemtsma a Stewart O‘Nan. V tomto žánri King naozaj kraľuje: nikto nevie vymaľovať hrôzu s takou fantáziou, nikto tak dôkladne nepozrie do duše na smrť zľaknutého tínedžera a názornejšie nevie ukázať, čo nás desí. Pokiaľ ide o závery, mohol by stačiť tento: „S nekonečnom nie sú žarty,“ napísal raz King.

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)