Kniha Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Staré Mesto (Albert Marenčin, vydavateľstvo PT, Bratislava 2006, preložila Magda Takáčová), je jedna z piatich kníh tohto autora, ktoré vychádzajú v slovenčine po prvý raz a sú zaradené do edície posoniensií. Pôvodné maďarské vydanie s názvom Poszony útci és térei pochádza ešte z roku 1905 a autor ho rozčlenil podľa počtu vtedajších bratislavských obvodov na päť častí.
Záujem tohto maďarského historika (1843 - 1916) o Bratislavu nebol náhodný ani jednorazový, veď o meste na Dunaji mu vyšla v rokoch 1892 - 1912 nemecká štvorzväzková monografia a je tiež autorom dejín bratislavskej Právnickej akadémie a knihy o faune bratislavskej župy.
Má to v sebe zvláštne čaro začítať sa do storočnej knihy, ktorá približuje a opisuje bratislavské ulice a objekty, ako vyzerali v autorovom čase a porovnávať ich s dneškom, ak, pravda, ešte vôbec existujú. Keď v roku 2003 vyšla v tomto cykle Ortvayova kniha o Podhradí, bol to už len vzácny dokument o mestskej časti, ktorá zmizla takmer celá z povrchu zemského a máta nás svojou devastovanosťou dodnes.
So Starým Mestom je to však našťastie inak. Väčšina ulíc a budov ešte stojí, niektoré síce zmenili svoj výzor a slúžia inému účelu, no podľa Ortvayovej knihy sa môžeme dobre orientovať a vždy vieme, kde sme a o čom hovorí. Autor nás s dobrou znalosťou veci sprevádza po historickom jadre mesta a tie tri desiatky ulíc a námestí predstavujú nielen poučnú lektúru, ale aj krásnu prechádzku po živote vtedajšieho centra.
Začína sa to Michalskou ulicou a končí niekdajším Chlebovým trhom, ktorý tvorí dnes súčasť Námestia SNP s budovou Starej tržnice, kde za autorových čias stáli mäsiarske krámy a stánky pekárov, ba do roku 1774 tu bol dokonca jeden z mestských cintorínov. Takýchto potrebných informácií je v knihe obrovské množstvo a nepôsobia ako nezáživný archívny materiál. Tak sa napríklad dozvieme, že z veže františkánskeho kostola sa večer ozýval aj "pivný zvon", ktorý upozorňoval návštevníkov krčiem a pivární, že treba ísť domov, alebo že z kazateľnice Dómu sv. Martina bol roku 1781 vyhlásený Tolerančný patent Jozefa II. a že tu korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien.
Je samozrejmé, že veľa z týchto údajov dnes nájdeme v bežných turistických príručkách, ale to neznižuje zaujímavosť Ortvayovej knihy. Takisto to platí aj o jeho postrehoch z oblasti architektúry mestských častí alebo o zložení obyvateľstva, či názvoch ulíc.
Kniha by nemala takú hodnotu, keby nebola doplnená dobovými fotografiami, vedutami a rytinami, ktoré poskytujú presný obraz lokalít a objektov spomínaných v texte.