Celý život bojoval proti komunizmu, ktorý bol podľa neho zlom pre jednotlivca i spoločnosť. Robil tak ako disident a neskôr aj ako minister vnútra, poslanec a nakoniec šéf Ústavu pamäti národa.
Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici v katolíckej rodine. Vyštudoval fyziku na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Od začiatku 70. rokov pracoval v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied.
V 80. rokoch bol jednou z kľúčových osobností slovenského disentu. Podieľal sa na aktivitách podzemnej univerzity.
Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, po voľbách 1990 federálnym ministrom vnútra. V roku 1994 sa stal poslancom slovenského parlamentu.
V auguste 2002 parlament schválil jeho zákon o pamäti národa a aj vznik Ústavu pamäti národa. V roku 2003 sa stal jeho šéfom.
