FOTO SME - PAVOL MAJER
Na čo ste si teraz spomenuli?
"Na množstvo spoločnej práce. Spomínam si, že pred tým, ako sa stal Mečiar predsedom slovenskej vlády, prehováral som Jana, aby sa z Prahy vrátil na Slovensko a vstúpil do vlády, lebo inak to nebude dobre. Bratislavskí intelektuáli sa Mečiara oprávnene obávali a nechceli ho. No Jano cítil svoje hlavné poslanie vo sfére, ktorú malo na starosti ministerstvo vnútra."
Čo prvé vám zišlo na um, keď ste dostali správu o jeho náhlom úmrtí?
"Otriasla mnou. Jano bol odo mňa o desať rokov mladší, svieži a na to, aký mal vek, vyzeral podstatne mladšie. Jeho skon prišiel ako blesk z jasného neba. Bolo mi to veľmi ľúto a myslel som na Gabu, ktorá v čase federácie pracovala so mnou na Hrade. Jano bol človek so zvláštnym šarmom. Bolo veľmi príjemné nachádzať sa v jeho blízkosti. Vyžarovalo z neho niečo upokojujúce - zbavoval ľudí strachu zo sveta."
Čo sme v ňom stratili?
"Bol mimoriadne dôležitý v slovenskej spoločnosti, čo znamená, že aj v celej strednej Európe. Ústav pamäti národa je zásadný inštitút, lebo reflexia minulosti je podmienkou celej budúcnosti. Jano bol zvláštny tým, že mal v sebe úžasnú dobrotu a ľudskú veľkorysosť. Nepátral v minulosti preto, aby niekoho prenasledoval, mstil alebo škandalizoval, ale aby bola minulosť zmapovaná čo najpresnejšie a najvernejšie. Bez úmyslu zbavovať sa určitých ľudí alebo ich zosmiešňovať. Vôľa k poznaniu pravdy o minulosti sa uňho snúbila s ľudskou veľkorysosťou."
Aký význam majú nekompromisní ľudia v politickom prostredí plnom kompromisov?
"Majú zásadný význam. No stále je ich veľmi málo."
