"Bol to môj dlhoročný spolupracovník na Ústave kybernetiky a bol som jedným z tých, ktorí mu, ešte keď ho naháňala ŠtB, pomohol uniknúť z budovy," povedal Peter Nürnberger. "Bol som vedúcim hospodárskej správy, eštebáci to prišli prehľadať, mal som tam sklad, zobral som ho do tisícdvestotrojky medzi tovar a vyviezol von." Stretávali sa aj po novembri.

Langošov priateľ z mestského zastupiteľstva Peter Diskantini si vážil jeho prácu a statočný postoj. "Veľa toho nenahovoril, ale to, čo hovoril, to boli pojmy. Keď prehovoril, všetci sme stíchli."

"Bol to veľmi statočný a ojedinelý človek, bude nám všetkým chýbať. Takých Langošov by sme na Slovensku potrebovali po revolúcii aspoň päť," povedal Otto Hornáček.

Langošova susedka Zora Čergovská sa s ním zhovárala aj o politike. Jej otec bol redaktorom Času, denníka Demokratickej strany. "Bol to jeden z najväčších demokratov. Mám dosť podobné názory, a preto si pokladám za povinnosť aspoň takto prísť." Langoš bol podľa nej milý, úprimný a prívetivý človek, ktorý sa rád zhováral.

"Odkedy som ho poznala, veľmi som si ho vážila. Všetko, čo urobil, bolo dobré a správne pre našu

vlasť. Obdivovala som jeho ruky, ktoré mal nádherné," povedala Eva Jurkovičová.

Langošova spolužiačka Mária Markovská si ho vážila preto, ako slušne žil. "Nikdy neurobil ani jednu chybu. V čase hippies, keď všetci na garde chľastali z jedného pohára a každý si od každého bral cigarety, tak on si nič nevzal sám od seba. Veľmi sa mi páčilo, že všetci sme sa tam navyvádzali, ale akonáhle sa oženil, manželstvo považoval za posvätné. To sa v dnešných časoch tak často nevidí. Všetci sme ho mali radi. Ešte na vysokej škole sme nevedeli, že je to osvietený človek." (mož)