Parlamentné strany sú napriek týmto značným rozdielom spokojné. Budú mať z čoho žiť a niektorým ešte ostane aj na ďalšie kampane a budovanie regionálnych štruktúr.

Českému politológovi Jiřímu Pehemu sa vidí štátny príspevok slovenským stranám veľmi vysoký. Upozornil, že podľa českej aj slovenskej ústavy sú síce strany oddelené od štátu, ale pri takejto výške dotácií to už nemusí byť pravda.

"Závislosť politických strán od štátu sa stáva príliš veľkou, môže to byť potenciálne neústavné," povedal. V Česku napríklad ústavný súd v roku 2000 vyhovel sťažnosti prezidenta Václav Havla a rozhodol, že milión korún ako štátny príspevok na každého senátora je priveľa.

Pehe vidí riziko aj v tom, že rozdiel v príjmoch menších a najväčších parlamentných strán je príliš veľký. Navyše silné strany ľahšie získavajú aj peniaze zo súkromných zdrojov, politické strany sa správajú ako firmy a z politiky sa stáva dobrý biznis.

Najmä silné politické strany nemajú podľa Peheho pri takýchto sumách od štátu potrebu prijímať nových členov. "Najlepšie sú na tom strany, ktoré získajú určitý počet percent a majú pomerne malý počet členov," povedal. Veľká suma sa totiž delí medzi malý počet členov.

Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play chápe, že štát oceňuje politické strany podľa ich úspechu a zázemia v spoločnosti, ale mala byť určená absolútna hranica štátnych príspevkov. "Neexistuje nijaký dôvod, aby boli takéto obrovské rozdiely medzi podporou pre politické strany," povedala.

Spravodlivé by podľa Wienk tiež bolo, aby štátne a súkromné financovanie bolo vyrovnané. Ako príklad uviedla Nemecko, kde štát dopláca stranám iba do polovičnej výšky ich rozpočtu. Viac peňazí by tak dostali strany, ktoré si vybudovali aj isté spoločenské zázemie.

Podľa Wienk v druhej polovici minulého storočia na celom svete rástlo financovanie strán štátom, systémy sú však rôzne. Takmer výlučne štátne financovanie strán funguje v niektorých škandinávskych krajinách. Opakom je USA, kde strany v prevažnej väčšine využívajú súkromné zdroje. Štátne financovanie je podľa Wienk rozsiahle v celej strednej Európe.

Politológ Pehe povedal, že sumy, ktoré dostávajú české a slovenské politické strany, sú porovnateľné.

Koľko za štyri roky dostanú

Strany o peniazoch

Smer

Igor Federič, generálny manažér: Po splatení úveru za kampaň zostane Smeru okolo 250 miliónov. Z toho dokáže pokryť bežné výdavky, náklady na kampaň pred komunálnymi, regionálnymi a prípadne i prezidentskými a eurovoľbami. "Je to podstatne lepšie ako doteraz."

Obvyklé náklady na fungovanie strany sú podľa Federiča okolo 25 miliónov ročne. Smer si tiež bude môcť dovoliť prenajať kanceláriu v každom zo 79 okresov, ale platených pracovníkov bude mať len na krajskej úrovni.

SDKÚ

Martin Maťko, hovorca: SDKÚ berie na vedomie, že dostane sumu, ktorá zodpovedá zákonu. Jej použitím sa ešte strana nezaoberala. Za rok 2004 priznala SDKÚ výdavky vo výške 34 miliónov.

SNS

Anna Belousovová, podpredsedníčka: Dotácia od štátu je veľmi veľká a každej strane by mala stačiť na bežné fungovanie aj na financovanie kampane. Poznamenala, že jej strana takýto zákon neschvaľovala. O posilnení regionálnych štruktúr zatiaľ v strane neuvažovali.

SMK

Béla Bugár, predseda: Pre SMK je štátny príspevok dostatočne veľký a strana dokázala fungovať aj s oveľa nižšou dotáciou. SMK mala minulý rok rozpočet okolo 14 miliónov. Podľa Bugára je zatiaľ predčasné hovoriť, či strana zo zvýšeného príspevku posilní regionálne štruktúry.

HZDS

Zdenka Kramplová, ústredná tajomníčka: Nemyslí si, že by medzi financovaním jednotlivých strán bol nepomer. "Ten, komu sa podarí získať 30 percent, je vo výhode. To je úplne prirodzené," povedala. Nedokáže zatiaľ odhadnúť, či by mohlo strane z príspevku zostať aj na kampaň v roku 2010, alebo peniaze vystačia len na bežné výdavky.

KDH

Pavol Abrhan, ústredný tajomník: Nárast dotácie pre KDH považuje za výrazný. Príspevok použijú čiastočne na zaplatenie úveru na kampaň, zvyšok pôjde na fungovanie strany. Na nasledujúcu kampaň už peniaze z dotácie zrejme nevyjdú.

Vyšší príspevok od štátu podľa Abrhana umožní transparentnejšie financovanie politických strán. KDH malo ročné výdavky do 20 miliónov.