Anglicko odohralo akoby "povinný zápas", v ktorom však "horeli" najmä hviezdy v strede obrany Terry a Rio Ferdinand, za nimi bol neistý brankár Robinson a v strede poľa urobili neuveriteľné chyby Lampard a Gerrad. Hviezdy tejto formácie mali byť základom úspechu v každom zápase.

Skutočným oživením na trávniku bol iba Wayne Rooney. Ten Wayne, ktorý sa v predposlednom zápase v drese Manchestru United proti Chelsea zranil a mal podľa všetkého stáť až šesť týždňov. Do hry sa mal zapojiť až neskôr.

Dobre, že ho Eriksson nominoval a že ho Anglicko má. Pri neúčasti zraneného Michaela Owena zostal s mladučkým Crouchom jediným hrotovým hráčom.

To, čo predviedol proti Ekvádoru, svedčí o jeho kvalitách. V hroznej horúčave sa najlepšie pohyboval. Nešetril krokom, drel na hrote, behal, čakal prihrávky. Nedostával ich. Keby mu dali Gerrard alebo Lampard to, čo im on po sólových akciách ponúkol ako na tácke, Anglicko mohlo vyhrať výraznejšie. Wayne striehol, čakal na svoju šancu, ale tentoraz neprišla.

Ešte šťastie, že tu bol Beckham, lebo už hrozilo mnohými predpovedané predĺženie.

Ešte šťastie, že Anglicko malo Rooneyho na hrote. Uštval obranu Ekvádoru, bol príkladom pre všetkých. Nečudo, že prví gratulanti z radov vlastného tímu utekali po zápase práve za Rooneym. Až potom za strelcom gólu. (ja)