Zmeny v nasadení amerických vojakov v Iraku ale zrejme prídu, požaduje to armáda. Denník The Washington Post včera citoval plán generála Georgea Caseyho. Do konca roka 2007 má byť namiesto súčasných 14 amerických brigád päť či šesť. Teraz pôsobí v Iraku 127-tisíc amerických vojakov a ešte tento rok by mal ich počet klesnúť na 100-tisíc, uviedol Casey.
Demokrati nepochodli v Senáte s rezolúciami o sťahovaní vojakov z Iraku . Chceli, aby boli do roka doma. "Stiahnutie nie je alternatívou, vzdať sa nie je riešením," oponoval v debate vodca senátnych republikánov Bill Frist.
Demokratický líder Harry Reid republikánov kritizoval, že slepo nasledujú neúspešný kurz prezidenta Busha. Za rezolúciu, s ktorou prišiel neúspešný prezidentský kandidát John Kerry, však nakoniec hlasovalo iba 13 demokratov. Plénum potom zamietlo aj druhú rezolúciu demokratov - tá tiež volala po stiahnutí, no nestanovila harmonogram.
Zdôraznila sa tak slabina demokratov - nejednotnosť pred novembrovými voľbami do Kongresu. Za prezidentov kurz v Iraku v snemovni hlasovalo až štyridsaťdva demokratov.
Možno ich presvedčila 74-stranová príručka Pentagonu, ktorú dostali. "Ak odí?deme pred naplnením misie, Irak sa stane rajom pre teroristov, vrahov a gangstrov," píše sa v nej napríklad.
Bush sa teraz snaží vyťažiť z čiastočných úspechov v Iraku - najmä zo zabitia miestneho lídra al-Káidy Músu Zarkávího. Podľa posledného prieskumu Pew Re?se?arch Center stúpla jeho popularita o tri percentá na 36 percent. V prieskume USA Today a Gallupovho ústavu Bush dokonca z májových 31 percent poskočil na 38.
Pomohlo mu aj zostavenie novej irackej vlády, nedávna návšteva Bagdadu a fakt, že o jeho pravú ruku Karla Rovea sa už vyšetrovatelia v súvislosti s Irakom nezaujímajú.
Štvorpercentné posilnenie popularity v prieskume ABC News a Washington Post Bush zaznamenal aj po chytení Saddáma Husajna v decembri 2003. Vydržalo iba dva mesiace. A kongresové voľby sa uskutočnia o štyri.
BRAŇO ONDRÁŠIK
