Keď odtiaľto v 90. rokoch odchádzali sovietske vojská, nikomu z miestnych by ani na um nezišlo, že raz budú čakať na návrat Rusov do kasární, ako na spasenie. Hladová dolina s takmer 30-percentnou nezamestnanosťou dúfa, že ruský investor MPG Holding necúvne a prinesie do Jelšavy deväťmiliardovú investíciu a pracovné miesta. Časy sa menia.
Zašlú slávu smutnej Jelšavy pripomínajú už iba ruiny kaštieľa a dva veľké kostoly na námestí. Primátor Milan Kolesár hovorí, že sa do nich zmestí dvetisíc ľudí, ale na bohoslužby a omše chodí približne stovka ľudí.
V meste nie je banka, ani bankomat. Ľudia si chodia peniaze vyberať z 12 kilometrov vzdialeného bankomatu v Magnezitových závodoch. Optimisti sa v podstate nesťažujú a hovoria, že mohlo byť aj horšie.
Pesimisti tvrdia, že z hladovej doliny by ušlo aj delo na námestí. Dodávajú, že v Jelšave je taká chudoba, že im bankomat ani netreba. Miestnu realitu dotvára nakupovanie na úver v potravinách Jamaika a pomer medzi krčmami a reštauráciami. Desať ku jednej pizzerii U Maďara.
"Z Coburgovského kaštieľa nám ukradli medenú krytinu. Niekedy kaštieľ strážil pes, ale dali sme ho preč. Bolo mu tak smutno, že ak sa tam objavili nejakí ľudia, vôbec nebrechal. Bol rád, že niekoho vidí," opisuje bezútešnosť situácie primátor.
Sovietske vojská "oslobodzovali" Jelšavu od roku 1968 až do pádu komunizmu. Potom sa približne 1500 vojakov zbalilo a zostali po nich kasárne, tradičné ruské mestečko a spomienky na dobré obchody.
Starší Jelšavania na sovietsku armádu nedajú dopustiť. "Boli to takí smutní a chudobní vojačikovia," hovorí tetuška na ulici.
"Myslím si, že vo vzťahu ľudí k vojakom netreba hľadať hlbokú filozofiu. Po rokoch ich už vôbec nebrali ako okupantov, ale ako súčasť mesta a života," hovorí primátor.
Súčasť života Jelšavanov počas sovietskej okupácie, o ktorej hovorí primátor, by sa dnešným slovníkom dala nazvať aj tvrdým a vzájomne výhodným biznisom. Sovietski vojaci kradli a predávali, miestni lacno nakupovali.
Obchodovalo sa so všetkým. S benzínom, naftou, konzervami, mäsom, múkou aj s cukrom. Dvadsaťlitrový kanister benzínu Jelšavania kupovali približne za 15 korún. Bravčové mäso zo svíň, ktoré chovali v kasárňach, Sovieti predávali za polovičné ceny a pribalili aj vojenské konzervy.
"Pamätám si na to. Aj ja som si nosil vojenské konzervy na internát," spomína si primátor. Podľa neho sovietski vojaci na Slovensku trpeli hladom a psychickými traumami. Kradli, pytliačili v okolitých lesoch a utekali.
"Keď chytili zbehov, bolo to nepríjemné. Ako gestapo. Dobili ich, dokopali a bohvie čo bolo s nimi ďalej."
Po Sovietoch sa do kasární nasťahovala Československá armáda. Jelšavania hovoria, že s našimi delostrelcami prišli nejaké pracovné miesta a pre malých obchodníkov aj lepšie časy.
O niekoľko rokov však ministerstvo prišlo na to, že Jelšava až taký strategický vojenský priestor nie je a vojakov odsťahovali. Zostalo po nich delo na námestí a amfiteáter, ktorý je všetkým na nič, pretože je v areáli kasární.
Jelšava, mesto s jednou z najvyšších nezamestnaností na Slovensku a takmer polovičným podielom rómskeho obyvateľstva, čaká na zmenu.
Čaká na Rusov a na väzňov. Z polovice areálu bývalých sovietskych kasární by mala byť fabrika a z druhej väznica.
Primátor Kolesár dúfa, že s investíciami sa do mesta vráti život a vzdelaní Jelšavania, ktorí odišli do sveta a po Slovensku. Nateraz je takmer isté iba to, že sa vrátia Rusi.
Čo sa dialo
25. jún 1991
Splnomocnenci vlád ČSFR a ZSSR generál Rudolf Ducháček a generál Eduard Vorobiov podpísali v Prahe Protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk. Na slávnostnom akte sa zúčastnili prezident ČSFR Václav Havel, predseda parlamentnej komisie Federálneho zhromaždenia ČSFR na dohľad na odsun vojsk sovietskej armády z Československa Michael Kocáb a veľvyslanec ZSSR v ČSFR Boris Pankin. Koniec okupácie Československa.
27. jún 1991
Z letiska v Prahe-Kbeloch odletel posledný sovietsky vojak okupačnej sovietskej armády, veliteľ strednej skupiny sovietskych vojsk Eduard Vorobiov. Rozlúčil sa s ním poslanec Michael Kocáb.
2. júl 1991
Poslanec Michael Kocáb predniesol na plenárnom zasadnutí Federálneho zhromaždenia ČSFR záverečnú správu o činnosti parlamentnej komisie na dohľad na odsun sovietskych vojsk z ČSFR
