nsku ríšu Ameriky. Francisca Pizarra, dobyvateľa ríše Inkov, zavraždili jeho bývalí druhovia 26. júna 1541, pred 465 rokmi.
Pizarro sa narodil ako jeden z nemanželských synov španielskeho šľachtica a dôstojníka. Ako mnohí jeho súčasníci hľadal uplatnenie za oceánom v nedávno objavenej Amerike. Založil si plantáž a lovil vraj Indiánov, aby mu na nej ako otroci pracovali. To mu však nestačilo a podobne ako iní dobyvatelia conquistadori sníval o zlate.
V roku 1513 sa zúčastnil na výprave Vasca de Balboa, ktorý po prechode cez panamskú šiju objavil Tichý oceán. Španieli vtedy od domorodcov prvý raz počuli o veľkej, bohatej ríši ďaleko na juhu. Inšpiráciou sa mu stal úspech iného dobrodruha Hernanda Cortéza, ktorý naplnil ten najväčší sen: zmocnil sa ríše Aztékov plnej zlata a koristi. Pizarro sa spojil s ďalším dobrodruhom Diegom de Almargom a kňazom Hernandom de Luque a začali organizovať výpravy na juh.
Prvá sa skončila absolútnym fiaskom, skoro sa z nej nevrátili. Na druhej už dosiahol hranice ríše, ktorú domorodci nazývali Pirú a zajal obchodnú plť naloženú zlatom a iným tovarom. Správy o bohatstve záhadnej ríše sa potvrdili. V roku 1531 Pizarro vyrazil na tretiu a rozhodujúcu výpravu. S 168 mužmi sa vydal poraziť mocnosť, o ktorej rozmeroch nemal ani tušenia.
Ríša Inkov bola najväčším a najlepšie spravovaným štátom predkolumbovskej Ameriky. Tiahla sa 4000 kilometrov pozdĺž tichomorského pobrežia a obývalo ju asi 10 miliónov ľudí. Ink nebolo označenie národa, ale iba vládnucej dynastie či dokonca iba panovníka ríše, považovaného za syna boha Slnka.
Pizarro mal šťastie, ríšu práve oslaboval boj o trón medzi dvomi synmi predchádzajúceho Inka Huascarom a Atahualpom. Atahualpa ešte pred príchodom Španielov brata porazil a zajal. Po boji si liečil zranenia v meste Cajamarka neďaleko miesta, kde Pizarro pristál. V meste a jeho okolí táborilo až niekoľko desiatok tisíc Inkových vojakov, Atahualpa sa preto so Španielmi bez obáv stretol.
Výhodou Španielov boli jazdci a palné zbrane, ktoré v Indiánoch vyvolávali hrôzu a brnenie, vďaka ktorému boli prakticky nezraniteľní. Pizarro nechal zmasakrovať niekoľkotisícový neozbrojený sprievod a panovníka zajal ako rukojemníka. Ríša zmietaná vnútornými rozpormi bola bez vládcu ochromená.
Atahualpu Španieli neprepustili ani potom, čo za seba zaplatil ohromné výkupné: zaplnil zlatom a striebrom do výšky dvoch metrov izbu s rozlohou 34 štvorcových metrov. Napriek tomu ho na základe vykonštruovaných obvinení popravili.
Poslední Inkovia sa stiahli do horských pevností, akou bolo aj známe Machu Picchu a odtiaľ ešte niekoľko desaťročí pokračovali v odpore. Nepomohlo im ani to, že sa Španieli o korisť veľmi rýchlo pobili medzi sebou.
Pizarro sa stal guvernérom dobytej provincie. Spolu so súrodencami, čo sa k nemu zo Španielska pripojili, najprv zavraždili Almarga. Ten sa búril, že pri delení koristi ťahal za kratší koniec. V roku 1541 si zostatok Almargových prívržencov počkal na Pizarra, aby svojho vodcu pomstili. Nedali mu čas ani na to, aby sa pomodlil.
Zajtra nezávislosť Slovinska
