Slávny obraz Hodina anatómie doktora Tulpa (1632) patrí, podobne ako Nočná hliadka, ku skupinovým portrétom. Vznikol na základe verejne prístupnej pitvy, keď známy amsterdamský lekár demonštroval anatómiu ruky na tele popraveného zločinca. Ani jeden zo siedmich počúvajúcich chirurgovu prednášku nebol lekár. Dielo predstavuje krajnú hranicu Rembrandtovho realizmu. FOTO - ABCGALLERY.COM
Rembrandt Harmenszoon van Rijn, slávny predstaviteľ holandskej barokovej maľby a jeden z najväčších maliarov histórie, sa narodil 15. júla 1606. Bol deviatym z desiatich detí zámožného leidenského mlynára. Študoval u Jacoba van Swanenburcha a Jacoba Pynase. Tí do Holandska priniesli novinky talianskeho maliarstva, ktoré v strednej Európe predstavovalo najvyššie kritérium kvalitnej maľby.
Ako dvadsaťročný odišiel do Amsterdamu, z rodného Leidenu to bolo sotva štyridsať kilometrov. Šťastie a prepych však na neho čakali, až keď sa do Amsterdamu vrátil druhýkrát - v roku 1632 si vzal za ženu Saskiu, bohatú neter obchodníka van Uylenburcha. Saskia priniesla do manželstva na tú dobu bohaté veno 40-tisíc zlatých a Rembrandt sa stal podielnikom vo van Uylenburchovom obchode.
Žil v prepychu a na hranici amsterdamskej židovskej štvrti vlastnil veľký dom, ktorý preplnil umeleckými predmetmi a kuriozitami. Na stenách viseli diela Raffaela, Girgioniho, v izbách stáli busty rímskych cisárov.
Hlavným impulzom jeho ďalšieho umeleckého smerovania bolo oboznámenie sa s dielom Taliana Caravaggia. Rembrandtove maľby začali byť čoraz viac žiadané a boli aj poriadne drahé. Pretože veľa platil za diela, ktoré kupoval, rovnako draho predával svoje.
Štedrý osud však nezostal Rembrandtovi naklonený až do konca. Zásadným medzníkom v jeho živote bol rok 1642, keď dostal prvú ranu. Ešte pred dokončením veľkolepého diela Nočná hliadka zomrela jeho Saskia. Hoci porodila štyroch synov, prežil len jeden.
Vďaka nákladnému životnému štýlu napokon upadol do biedy. Navyše ho po Saskiinej smrti, obvinili z konkubinátu so synovou opatrovateľkou a predvolali pred kalvínsky cirkevný súd.
Napriek tomu jeho renomé neupadá, naopak rastie jeho medzinárodná sláva. V roku 1654 dostal napríklad od sicílskeho šľachtica dona Antonia Ruffa honorár päťsto zlatých za jeden zo svojich najúchvatnejších obrazov Aristoteles premýšľa nad Homérovou bustou.
Ku koncu života sa upínal už len k svojim obrazom. Maľovanie bolo jediné, o čo ešte stál. V roku 1661 namaľoval veľkoplošný obraz Prísaha Batávov, v ďalších rokoch takisto slávny Návrat strateného syna, Židovskú nevestu a doslova predsmrtný obraz Simeon s Ježiškom. Rembrandt zomrel 4. októbra 1669, pochovaný je v kostole vo Westerkerku.
Výnimočnosť Rembrandta van Rijn sa neprejavila len tým, že bol úspešný už za života. Jedinečný bol aj umeleckým rozmachom - vytvoril 800 obrazov, 300 grafických listov a 2000 kresieb.
Cenené je hlavne jeho neskoré dielo, keď kolorit redukoval na niekoľko základných farieb s bohatstvom valérov a maximálne uvoľneným rukopisom. (mi)
Nočná hliadka patrí k najslávnejším obrazom vôbec
Keď mal Rembrandt tridsaťšesť rokov, rozhodla sa občianska garda vyzdobiť veľkými skupinovými portrétmi slávnostnú sieň hlavného veliteľstva. U Rembrandta si gardisti objednali obraz príslušníkov streleckého oddielu - arkebuzníkov pod velením kapitána Cocqua. Tak vznikla Nočná hliadka (1642), ktorú dnes nájdete vloženú v denníku. Spolu s Leonardovou Monou Lisou, Raffaelovou Sixtínskou madonou a Picassovou Guernicou snáď najslávnejší obraz v dejinách ľudstva.
Rembrandt v ňom radikálne mení dovtedajšie chápanie skupinového portrétu - tridsať mužov na obraze nezoradil vedľa seba, ako bolo doteraz zvykom, ale zachytil ich vo chvíli, keď sa vydávajú na pochod po hrádzi kanálu. Strelcov začlenil do výjavu z všedného mestského života, čím dostal zložitú kompozíciu a pohyb.
Obrazu počas storočí prischol nesprávny názov, pretože nemá nič spoločné s nocou ani hliadkou. Keď pri reštaurovaní v roku 1946 odstránili z plátna vrstvy stmavnutého laku vyšlo najavo, že nejde o nočný výjav.
Rembrandtove maľby sú jedinečné atmosférou, ktorú dosahoval pomocou techniky šerosvitu (z talianskeho chiaroscuro) - kontrastu svetla a tieňa. Napriek tomu, že tento spôsob maľby používal už Leonardo da Vinci, George de la Tour a iní, Rembrandt povzniesol možnosti techniky až k magickému pôsobeniu. Esenciou majstrovstva v tomto smere je aj raný obraz Mladý Tobiáš uzdravuje svojho otca (1636), ktorý namaľoval ako tridsaťročný, alebo Návrat márnotratného syna (1667), jedno z vrcholných Rembrandtových diel (na snímke).
Rembrandt maľoval psychologicky prepracované portréty, netradičné skupinové záznamy určitého okamihu a náboženské výjavy. Ale predovšetkým vášnivo rád maľoval autoportréty. Žiadny iný maliar zrejme už neprenesie vlastnú tvár na plátno toľkokrát a s takou fascináciou, ako on. Na snímke je Autoportrét pri maliarskom stojane z roku 1660, ktorý sa nachádza v Louvri. Rembrandt mal vyše päťdesiat rokov, prežíval ťažké obdobie a na obraze už nie je ani stopa po okázalosti. Technika šerosvitu tentoraz slúži na sprítomnenie vnútorného svetla umelca.
