Ľudia považujú nezamestnanosť za dôsledok stavu ekonomiky
BRATISLAVA 25. marca (SITA) - Nezamestnanosť občana je viac dôsledkom ekonomickej situácie na Slovensku ako jeho vlastná chyba. Tento názor zastáva 38 percent občanov. Za výlučne dôsledok ekonomickej situácie v krajine nezamestnanosť jednotlivca považuje
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
29 percent a ako rovnaký podiel chyby konkrétneho človeka a ekonomickej situácie problém vníma 24 percent občanov. Vyplýva to z prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR, ktorý sa uskutočnil od 1. do 11. marca na vzorke 1 097 respondentov.
Za výlučne vlastnú zodpovednosť občana za svoju nezamestnanosť považujú problém 2 percentá opýtaných, 6 percent z nich sa priklonilo k názoru, že nezamestnanosť jednotlivca je viac osobná chyba občana ako dôsledok ekonomickej situácie v krajine. K stanovenej otázke sa 1 percento občanov nevedelo vyjadriť.
Počas uplynulých desiatich rokov sa tak zdvojnásobil (z 12 na 24 percent) počet tých občanov, podľa ktorých je nezamestnanosť rovnako chybou jednotlivca i ekonomickej situácie v krajine. O 12 percent sa za rovnaké obdobie znížil podiel oslovených, ktorí vinu za tento jav pripisujú výlučne ekonomickej situácii.
To, že je človek nezamestnaný, považujú za iba jeho vlastnú chybu najčastejšie respondenti z Bratislavského kraja (6 percent). Viac za chybu jednotlivca ako stavu ekonomiky v krajine považujú nezamestnanosť najmä respondenti z obcí od 50 do 100 tisíc obyvateľov a z Trenčianskeho kraja (12 percent).
Ako rovnaký podiel viny občana a ekonomickej situácie na Slovensku vnímajú nezamestnanosť najmä podnikatelia (46 percent), stúpenci SDKÚ (42 percent), opýtaní s vysokoškolským vzdelaním (34 percent), respondenti z obcí od 10 do 50 tisíc obyvateľov (29 percent) a zamestnanci (28 percent). Za výlučne dôsledok ekonomickej situácie v krajine nezamestnanosť považujú predovšetkým samotní nezamestnaní (44 percent), stúpenci SNS (42 percent) a HZDS (40 percent) a obyvatelia Košického kraja (36 percent).
Ak by sa občania stali nezamestnanými, v mieste svojho trvalého bydliska by sa snažilo nájsť prácu 65 percent respondentov. V inom okrese by si prácu hľadalo 38 percent a zmeniť, príp. zvýšiť svoju kvalifikáciu by sa snažilo 37 percent opýtaných. Problém vlastnej nezamestnanosti by hľadaním práce v zahraničí riešilo 27 percent občanov, 12 percent respondentov by začalo podnikať. Na to, že im úrad práce nájde zamestnanie, by sa spoliehalo 9 percent ľudí. Nič by nerobili 2 percentá opýtaných, rovnaký počet sa k otázke nevedelo vyjadriť, alebo uviedlo inú odpoveď.
V porovnaní s výsledkami prieskumu z decembra 1998 mierne stúpol počet tých, ktorí by si hľadali prácu v inom okrese (z 32 na 38 percent), naopak klesol počet respondentov, ktorí by sa rozhodli rekvalifikovať, resp. zvýšiť si svoje vzdelanie (zo 41 na 37 percent). Narastá počet občanov, ktorí by svoj problém riešili hľadaním práce v zahraničí (z 22 na 27 percent). Podiel oslovených, ktorí by iba pasívne čakali na pomoc úradu práce pri hľadaní zamestnania, klesol z 21 na 9 percent.
Polovica opýtaných respondentov sa vyjadrila, že sa vo svojom okolí často stretáva s nezamestnanými, ktorí odmietajú pracovať za nízku ponúknutú mzdu. Občas takýto postoj nezamestnaného vníma 38 percent opýtaných a iba 12 percent sa s týmto problémom ešte nestretla.