„Za prioritnú úlohu považujeme vytvorenie takých podmienok, aby každému pedagogickému pracovníkovi stálo za to, neustále sa vzdelávať, zdokonaľovať svoje pedagogické majstrovstvo a naopak, aby sa nevzdelávanie, pohodlnosť, lajdáctvo nevyplácali.“ Takáto pekná teória sa skvie na internetovej stránke ministerstva školstva. Skutočnosť? Podľa údajov Štátnej školskej inšpekcie až 86 percent učiteľov nemá záujem, prípadne má vyslovene negatívny postoj k ďalšiemu vzdelávaniu.

Dôvody? Sú najmä dva. Nie sú finančne motivovaní absolvovať dlhdobejšie štúdium formou seminárov a prednášok. A štúdium je pre nich tak finančne náročné, že ho nedokážu utiahnuť.

Každoročne nižší záujem

Záujem učiteľov o ďalšie vzdelávanie každoročne klesá. Dokazuje to i príbeh slovenčinárky Magdalény Novotnej zo Žiliny. „Uvedomujem si, že ďalšie vzdelávanie je vzhľadom na populačné prognózy spoločnosti i reformu školstva veľmi dôležité. Prihlásila som sa preto na rozširujúce štúdium slovenského jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte v Bratislave. O túto možnosť sa však uchádzam už tretíkrát - moje predchádzajúce dva pokusy boli neúspešné, pretože v radoch pedagogickej verejnosti o ne nebol záujem a neotvorili ho.“

M. Novotná si myslí, že na vine je nedostatočná informovanosť učiteľov o možnostiach štúdia: „Som stálou čitateľkou Učiteľských novín aj mesačníka Škola a rodina, no počas uplynulého roka som sa nestretla so žiadnou ponukou vzdelávacích aktivít na stránkach týchto periodík.“

Kvalifikovanosť

učiteľov klesá

Ak sa učitelia stále neučia, strácajú prehľad o najnovších trendoch vo svete. Príklad? Kým v zahraničí prežívajú veľký boom informačné a komunikačné technológie, u nás ešte nemáme na všetkých školách ani počítače. Žiaci z bohatších rodín, ktorí majú doma počítač, internet či CD romy, predbiehajú svojich učiteľov (držiacich v rukách šlabikáre s Jánošíkmi a dukátmi) míľovými krokmi.

Učiteľ ani po absolvovaní školenia či rozširujúceho vzdelania nemusí postúpiť do vyššej tarifnej triedy. Nemusí dostať ani vyššie osobné ohodnotenie (to niekedy závisí skôr od sympatií riaditeľa k učiteľovi, ako na jeho ďalšom vzdelávaní). Ak k tomu prirátame fakt, že mladí učitelia zo škôl odchádzajú na lepšie platené miesta a na školách ostávajú prevažne dôchodcovia (dramatická je najmä situácia v špeciálnych a základných školách), dá sa povedať, že kvalifikovanosť pedagógov na školách klesá.

Podľa údajov Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť u učiteľov základných škôl kvalifikovanosť klesá sústavne od školského roku 1984/85.

Monopol štátu

Dnes ďalšie vzdelávanie pedagógov organizujú najmä štátne organizácie: vysoké školy, Štátny pedagogický ústav, metodické centrá, Štátny inštitút odborného vzdelávania, metodické oddelenia odborov školstva.

Tento monopol štátu kritizujú mimovládne organizácie, ktoré tvrdia: „Máme mnohoročné skúsenosti s poskytovaním programov ďalšieho vzdelávania, o ktoré záujem učiteľov neustále rastie. Návrh nového školského zákona však s nami nepočíta, hoci máme obrovský potenciál, schopnosti a mnohoročné skúsenosti. Vlastne len konzervuje doterajší stav.“

Zástupcovia 40 mimovládnych organizácií preto poslali vo februári tohto roku výzvu ministerstvu školstva na spoluprácu pri príprave návrhu nového školského zákona, ohľadom ďalšieho vzdelávania učiteľov. SOŇA REBROVÁ