Deti sa prejavujú čoraz agresívnejšie. Prax ukázala, že aj učitelia potrebujú školenia na zvládanie násilia v škole - aby nemuseli trestať žiakov, povedzme, ťahaním za ucho.
FOTO SME
- PAVOL MAJER
„Učitelia absolvovali 100 výcvikových hodín. Témou kurzu bolo zvládnutie násilia v škole,“ hovorí psychologička Jana Tholtová. „Reagovali sme na objednávku z praxe a aj práca v teréne nám ukazuje, že deti sa prejavujú čoraz agresívnejšie. Jednotlivé študijné bloky sme orientovali na osobnosť učiteľa, vzťahy v triede a vzťahy v rodine, vzťah medzi učiteľom a žiakmi.“ Ďalšími témami boli komunikácia, riešenie konfliktov, psychorelaxačné aktivity, ale aj vývinové špecifické problémy v učení a metodika zvládnutia ťažkostí v správaní u hyperaktívnych detí. Učiteľov školili lekári, právnici, policajti, psychológovia, špeciálni pedagógovia aj sociálni pracovníci.
Organizátorom projektu bolo ICM Orava, na príprave kurzov sa podieľali odbory školstva okresných úradov v regióne a pedagogicko-psychologické poradne v Námestove a Dolnom Kubíne. Gestorom boli Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a Metodické centrum v Bratislave a finančne ho podporilo zo svojho grantovéhio programu Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj pri britskej ambasáde. „Aj preto si učitelia mohli výcvik dovoliť - pri učiteľských platoch peniaze zohrávajú často dôležitú úlohu. Nemohli sme však uspokojiť všetkých. Záujem bol vyšší ako naše možnosti,“ hovorí Jana Tholtová.
Ľudia z občianskeho združenia by radi pokračovali vo výcviku - majú však dilemu: učitelia, ktorí už kurzom prešli, by radi pokračovali. Zároveň sa však hlásia ďalší, ktorí mali možnosť overiť si, že vedomosti, ktoré ich kolegovia na kurze získali, zaberajú aj v praxi.
„V tréningoch sme začínali od sebauvedomovania,“ vysvetľuje Jana Tholtová. „Lebo dieťa často iba reaguje na to, ako sa správame a ako komunikujeme my. Musíme sa predovšetkým naučiť orientovať sa sami v sebe. Myslím si, že sme im ponúkli veľa. Už v priebehu výcviku sa ukázalo, že učitelia si dokázali lepšie poradiť so záťažovými situáciami. Mnohí z nich výrazne zmenili svoj postoj k riešeniu problémov. Dnes sú už schopní sami zvládnuť mnohé situácie, ktoré sa im predtým zdali neriešiteľné a k deťom pristupujú citlivo. Pracujú omnoho profesionálnejšie a v prípade potreby oslovia naše poradne.“
MONA GÁLIKOVÁ
