Slovenský dokumentarista Marko Škop si tento víkend odniesol viacero cien z viacerých festivalov. Na snímke preberá sošku v Karlových Varoch. FOTO - ČTK
Diváci na karlovarskom festivale hodnotili filmy známkou - takmer ako v škole od jedna do štyri. Zaujímavá správa je, že najbližší a najlepší sa im zdal dokument. A skvelá správa je, že ten dokument je zo Slovenska. Vo filme Iné svety vystupuje skupina Šarišanov, medzi nimi Rusín, Róm, Židovka i etnograf, ktorý ochraňuje miestne tradície. Všetci sú originálni, no aj do ich autentického sveta zasahuje konzumný vek.
Na ich životoch režisér MARKO ŠKOP ukázal, ako sa v jednom malom regióne prelína lokálne s globálnym. Ani medzinárodná porota nezostala k takej téme necitlivá a v súťaži dokumentárnych filmov mu udelila Zvláštne uznanie. Zastihli sme ho krátko po tom, ako sa to dozvedel.
Karlove Vary sú vyčačkané mesto, ktoré ovládli ruskí podnikatelia. Počas festivalu bol v jeho uliciach plagát s fotografiou z vášho filmu a na nej bol pán Lazorík, šarisšký etnograf, zapálený ochranca národných tradícií. Vnímali ste to ako pokračovanie Iných svetov?
"Áno, a to by z globalizácie ešte nebolo všetko. Keď nám zavolali, že dostaneme ceny, uvedomili sme si, že si ich nemáme v čom prevziať. Povedali sme si, chlapi, to by chcelo nejaké etno. Šli sme do Tesca a kúpili sme si bangladéšske saká za sedemsto korún na jedno použitie. Byť v takom oblečení a hovoriť pritom po šarišsky, to sa nám zdalo ako celkom dobrá performance."
Keď ste svoj film uvádzali v kine, prekladateľku do angličtiny ste svojou šarištinou trochu potrápili. Čo vás to napadlo?
"V sále sa zle dýchalo, tak som povedal: Bars horúco. Chvíľu zostalo ticho, tak jej to kameraman Janko Meliš preložil do češtiny. Bola trochu strojená, nevedela rýchlo reagovať, takže skvelo zapadala do našej hry. Ešte sme ju nechali preložiť požehnanie, ktoré sa na východe zvykne hovoriť: Naj vas tak toten film žehná, jak z neba rosa lecie. Potrápila sa trochu, ale divákov to osviežilo a myslím si, že aj naladilo na film."
Dnes už snáď nie je téma, ktorú by divák nevedel prečítať. Globalizácia postupuje, veci sú univerzálnejšie. V čom zostáva Šariš špecifický?
"Je to jeden z posledných kútov Európskej únie, kde sa ešte žije naozaj inak. Myslím si, že je hranicou medzi individualizmom a racionalizmom západu a expresivitou východu. Možno tu majú ľudia silnejšie predsudky, ale zároveň sú aj otvorenejší, hravejší a čistejší."
A čo filmári? Môže dnes existovať lokálny režisér?
"Vždy som si myslel, že ním som. Nedávno som bol doma na workshope, kde nás, dokumentaristov, učili pracovať medzinárodne. Už tam na môj film dobre reagovali zahraniční producenti, asi je v ňom naozaj niečo aktuálne. Hovorí o tom, že žijeme v globálnej dedine a že nás tak trochu prekrýva televízny svet, ktorý má tendenciu spratať všetko na jednu úroveň. Tomu rozumieme všetci, lebo svetielkujúce obrazovky máme v domácnosti všade."
Čo to pre dokumentaristu znamená, pracovať univerzálne?
"Zahraniční producenti väčšinou chcú, aby mal film nejaký medzinárodný 'message'. Samozrejme, režiséra to obmedzuje, musí svoj film sploštiť, autorsky ubrať. V tom je to nebezpečenstvo, keď sa film nedá dofinancovať doma."
Riaditeľ festivalu Jeden svět Igor Blaževič hovorí, že základom súčasného dokumentu je spoločenská a politická angažovanosť. Súhlasíte?
"To platí najmä pre filmy zo Západu. Nie je náhoda, že holandskí a nemeckí filmári nakrúcajú o vojne v iných častiach sveta, lebo doma akoby nemali o čom nakrúcať. Ľudia tam žijú vyprázdnené životy. Možnosťou je ešte obrátiť kameru na seba a nakrúcať angažované filmy o konzumnom svinstve. To robí napríklad Rakúšan Ulrich Seidl."
Čo priviedlo vás k nakrúteniu Iných svetov?
"Nechcel som angažovane hovoriť o konzume, ani vytvárať novú mytológiu o nejakom autentickom svete. Len som chcel zobraziť región, ktorý mám veľmi rád."
Vaši hrdinovia vám pomohli Šariš opísať tým, že odhalili svoje intímne svety. Čo im môže byť odmenou?
"Každý má nejaký dôvod, prečo vstupuje do dokumentu. Pre niekoho to bol ventil, pre iného vypadnutie zo stereotypu. Pán Lazorík, výnimočný človek, bol určite rád, že konečne bude počuť jeho hlas, lebo doteraz ho médiá ignorovali. Je skvelé, že spolu dokázali ľudí v kine rozosmiať aj dojať."
