BRATISLAVA - Pred voľbami navrhoval Robert Fico zdaniť bohatých vyššou sadzbou a chudobných nižšou - 15-percentnou. Chcel tak vniesť do daňového systému viac solidarity. Po voľbách pozmenil slovník. Hovorí síce o progresívnych sadzbách, do popredia sa však dostáva snaha zaviesť viacero odpočítateľných položiek.

Ľudia s podpriemernými príjmami by mali mať vyššie odpočítateľné (nezdaniteľné) položky ako doteraz. Pracujúci s vyššími platmi by zas mali nižšie alebo žiadne odpočítateľné položky. Koľko to presne bude a ako má celý systém vyzerať, zatiaľ nie je jasné, prepočty robia expertné skupiny pod vedením ministra financií Jána Počiatka.

Zvýšením odpočítateľných položiek však Fico ľuďom s najnižšími príjmami nepomôže. Zväčší sa tak síce okruh tých, čo nebudú platiť žiadne dane, no pracujúci, ktorí už teraz pre nízky príjem dane neplatia, by zo zmeny žiadny osoh nemali.

Odpočítateľná položka je hranica daňového základu, do ktorej ľudia neplatia žiadne dane. Na tento rok je to pre všetkých daňovníkov 90 816 korún. Znamená to, že pracovník zarábajúci približne 8700 korún hrubého dnes daň z príjmov vôbec neodvádza.

Stratia mestá a župy?

Vlani bola priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku 17 274 korún, čo je takmer 210-tisíc za rok. Ak by pre ľudí s podpriemernými príjmami, teda do 200-tisíc ročne, odpočítateľná položka vzrástla napríklad na 170-tisíc korún, zvýšil by sa počet tých, ktorí daň z príjmu neplatia. Zatiaľ čo teraz neodvádza pre súčasnú odpočítateľnú položku daň z príjmu približne 13 percent pracujúcich, po zvýšení na 170-tisíc by to bolo 50 percent. V takom prípade by na to doplatili rozpočty miest a žúp, lebo viac ako 90 percent z výnosu dane z príjmov fyzických osôv smeruje práve im.

Tí, čo zarábajú 200-tisíc ročne, by pri 170-tisícovej odpočítateľnej položke za celý rok ušetrili na daniach vyše 15-tisíc korún. Ľudia so zárobkom do 105-tisíc ročne, čiže zhruba 8700 hrubého mesačne, by už na zvýšení odpočítateľnej položky nezarobili nič.

Nespravodlivé zdaňovanie

Fico tvrdí, že chce, aby štát zdaňoval viac ako doteraz ľudí s "neuveriteľne vysokými príjmami". Z toho sa dá iba ťažko zistiť, akú sumu má na mysli. Keby vláda napríklad zrušila odpočítateľnú položku pre ľudí s ročným daňovým základom nad 40-tisíc korún, teda pre tých, čo zarábajú nad 46-tisíc hrubého mesačne, prišli by za rok o 17-tisíc korún.

Ak by zarobili do 46-tisíc, mali by na odpočítateľnú položku nárok, ak o korunu viac, už by si ju uplatniť nemohli. Jedna koruna navyše by ich teda obrala približne o 1400 korún mesačne. V konečnom dôsledku by človek so zdaniteľným základom 40-tisíc mesačne mal v čistom viac ako človek so zdaniteľným základom 40 001 korún.

V prípade, že by odpočítateľnú položku vláda zrušila tým, čo zarábajú ročne nad milión korún, prišli by takisto o 1500 korún mesačne.

Daň pred reformou

Pred zavedením rovnej sadzby dane, teda do roku 2004, bol daňový systém na Slovensku oveľa "progresívnejší" ako teraz, a to najmä pre rozdielne sadzby dane z príjmu fyzických osôb. S nárastom zárobku stúpala sadzba, a tým aj celková efektívna daň, ktorú musel daňovník z príjmu odvádzať štátu. Odpočítateľná položka bola 38 768 korún ročne. Napríklad ľudia, ktorých daňový základ - po znížení o príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ako aj o odpočítateľnú položku - neprevyšoval 90-tisíc ročne, platili z tejto sumy daň 10 percent. Ak takto upravený základ prevýšil 564-tisíc ročne, zaplatili daň 146 820 korún plus 38 percent zo sumy presahujúcej 564-tisíc korún.

Tabuľka progresívnej dane platnej do roku 2004