Človeka oddávna zaujímali zvieratá, lebo boli súčasťou jeho života až natoľko, že im začal pripisovať ľudské vlastnosti. Tradícia ezopských bájok, siahajúca do 6. storočia pred Kristom, je toho najvýrečnejším dôkazom. Neinak je to aj v dobe modernej civilizácie. Zvieratá sa pre mnohých stali náhradou za priateľov, či dokonca rodinných príslušníkov a dnes už tvoria priam členov veľa ráz dosť snobsky vystrkovaných rodinného kolektívu.
Literatúra o zvieratkách patrí k trvalej lektúre detí i mnohých dospelých. Nečudo teda, že francúzsky spisovateľ Paul Reboux (1877 - 1963) svojho času tiež siahol po tejto téme, no vybral si z nej čosi celkom osobité: ľúbostný život našich spoločníkov.
Jeho kniha Zvieratá a láska (Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava 2006, preložila Elena Flašková) si všíma sexuálne praktiky vyše tridsiatich živočíšnych druhov, no nejde o dielo vedecké alebo populárno-náučné.
Pravdaže, náučné hľadisko sa tu uplat¨ľuje tiež, veď autor sa drží zistených a overených faktov a poctivo opisuje príslušné rozmnožovacie orgány. V centre jeho záujmu sú však paralely medzi človekom a zvieraťom, respektíve "humanizovanie" zvierat v takom zmysle, že im pripisuje i premýšľa a ľudsky pomenúva vášne, emócie, gestá, vlastnosti, ktoré sú skôr výplodom jeho fantázie. Zámer je jasný: parodovať viditeľnú i skrytú stránku týchto aktivít a žartovne vyvracať zaužívané predstavy.
Taký býk patrí u neho medzi neschopných, svoju energiu prejavuje len vtedy, keď ho vypustia z ohrady do arény. "Kravy sú schopné prejavovať emócie, ale býk je ako úradník. Chopí sa svojej úlohy, akoby ju chcel mať čo najskôr z krku. Je len málo milencov, ktorí sú takí rýchli," píše Reboux.
Medveď je u neho melancholik, samček chobotnice sa mu zdá čiastočne han?blivý, hus rada kurizuje gunárovi, lev sa zaraďuje medzi dobrých a verných manželov, no a zo psa sníma časť aureoly, ktorú mu pripisuje človek.
V Rebouxových "profiloch" sa rúcajú mnohé mýty a autor to robí aj s istou mierou zlomyseľnosti. Tá sa zasa mení na tichú ľútosť, keď hovorí o ľúbostnom akte kobyliek, po ktorom cvrlikajúci samček zomiera a samička mu "bez náznaku vďačnosti pažravo začne obhrýzať stehno".
Zo zvieracej ríše si Reboux vybral stodvadsať príkladov. Každý jednotlivý pár, predovšetkým hmyzí, predstavuje určitý zázrak prírody, najmä tou miniatúrnosťou telesných orgánov a ich schopnosťou spájať sa a plodiť potomstvo.
Človek je v porovnaní s tým veľmi jednoduchý stroj. A Paul Reboux si dáva záležať i na podrobnom opise spôsobov, techník a polôh pri pohlavnom styku živočíchov, no nevyžíva sa v ich "pornografizovaní", viac si všíma estetiku zvieracieho sexu.
Pochopiteľne, Rebouxove zistenia nie sú výsledkom vlastného výskumu, ale dôkladného štúdia diel zoológov i spisovateľov, ktorí o zvieratách písali, takže v určitom zmysle ide o kompilát. Nie je to ani v najmenšom obdoba lorenzovských "biografií" zvierat, kde tento slávny etológ podával kompletný obraz každého skúmaného objektu.
Výborný slovenský preklad Eleny Flaškovej ilustroval Peter Kľúčik, ktorý v dôkladných kresbách spojil fantáziu s realizmom.
JOZEF BŽOCH, (Autor je literárny kritik)
