Je lepšie vziať si dovolenku alebo poberať ošetrovné? Ak je predpoklad, že ošetrovanie by zabralo viac ako tých 10 kalendárnych dní, tak je lepšie najprv vyčerpať ošetrovné a až potom si vziať dovolenku. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Keď zamestnanec ošetruje chorého člena svojej rodiny, alebo sa musí starať o dieťa mladšie ako 10 rokov, zamestnávateľ jeho neprítomnosť na pracovisku ospravedlní, ale mzdu mu nenahrádza.

Za ošetrovanie alebo starostlivosť o člena rodiny zamestnancovi patrí "ošetrovné", ktoré nahradilo niekdajšiu "podporu pri ošetrovaní člena rodiny". Dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, predstavuje 55 percent priemernej dennej mzdy zamestnanca, takže aj na jej výške sa odrazí výška príjmu - čím vyšší príjem, tým vyššie ošetrovné.

Aby zamestnanec mal na ošetrovné nárok, nesmie mať popri ošetrovaní alebo starostlivosti taký príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, čiže zárobok plynúci z pracovného pomeru. Takže v čase, keď poberá ošetrovné, "nesmie vykonávať činnosť zamestnanca", povedala hovorkyňa poisťovne Vladimíra Pôbišová. "Namiesto príjmu dostáva ošetrovné."

Nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo iný nemocensky poistený zasa musí mať včas zaplatené poistné.

Ošetrovné nemožno dostávať neobmedzene dlho - nanajvýš 10 dní.

Je lepšie vziať si dovolenku alebo poberať ošetrovné? Radko Duda z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mieni, že ak je predpoklad, že ošetrovanie by zabralo viac ako tých 10 kalendárnych dní, "tak je lepšie najprv vyčerpať ošetrovné a až potom si vziať dovolenku", keďže 10. dňom ošetrovania nárok na dávku zaniká. "Samozrejme, vždy je to na rozhodnutí človeka."

V roku 2005 bolo vyplatených 114 142 dávok ošetrovného. Priemerná výška dávky bola 1193 korún.

Kto má na ošetrovné nárok zamestnanec,

povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistený, fyzická osoba, ktorej pripadla starostlivosť alebo ošetrovanie po tom, čo jej nemocenské poistenie vypršalo počas nároku na výplatu nemocenskej dávky, fyzická osoba, ktorej pripadla starostlivosť alebo ošetrovanie po tom, čo jej nemocenské poistenie vypršalo v ochrannej lehote. Ochranná lehota je

42 dní po skončení nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 42 dní, tak toľko dní, koľko trvalo, u poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, 6 mesiacov. Ošetrovné

Je jedna z nemocenských dávok a nárok naň vyplýva z účasti na nemocenskom poistení. To je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva a slúži na zabezpečenie príjmu v takýchto prípadoch.

Nemocenské poistenie

Povinne nemocensky poistení sú

zamestnanec samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá mala podľa daňového priznania za rok 2005 príjem vyšší ako 82 800 korún. Príjmom sa myslí príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo s tým súvisiaci výnos, bez odpočítania výdavkov. SZČO, ktorej minuloročný príjem nepresiahol 82 800 korún, či evidovaný nezamestnaný nemusí byť v nemocenskom poistení, no môže sa doň dať dobrovoľne.

Dobrovoľne poisteným môže byť každý, kto dovŕšil 16 rokov veku a má na území Slovenska trvalý pobyt alebo povolenie na pobyt.

Ako veľa dobrovoľne poistený bude odvádzať, závisí viac-menej od neho. Jeho vymeriavací základ je ním určená suma, no mesačne to nemôže byť menej ako výška minimálnej mesačnej mzdy (dnes 6900 korún).

Nárok na ošetrovné

Poistenec ho má,

ak ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, svojho chorého rodiča alebo rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav si podľa lekára nevyhnutne ošetrovanie vyžaduje, alebo

ak sa stará o dieťa do 10 rokov veku, pretože

- mu bolo nariadené karanténne opatrenie,

- predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa o dieťa starajú, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli uzavreté alebo v nich vyhlásili karanténu, alebo

- osoba, ktorá sa inak (obyčajne) o dieťa stará, ochorela, je v karanténe, alebo ju v súvislosti s pôrodom hospitalizovali, a tak sa nemôže o dieťa starať.

Príklad

Poistenec má dve deti, s ktorými je jeho manželka na materskej dovolenke. Jedno dieťa ochorelo a bolo dva dni hospitalizované. Manželka poistenca s ním pobudla v nemocnici, zatiaľ čo on ostal s druhým dieťaťom doma. Má poistenec nárok na ošetrovné?

Nemá, pretože jeho manželka, ktorá sa inak o dieťa stará, neochorela, nebolo jej nariadené karanténne opatrenie, ani ju nehospitalizovali v súvislosti s pôrodom.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Nemocenské poistenie

poistné (% z vymeriavacieho základu) 4,4

minimálny vymeriavací základ (korún) 6900

minimálne poistné (korún) 304

maximálny vymeriavací základ od 1. júla (korún) 25 911

maximálne poistné od 1. júla (korún) 1141

Pozn.: Bez ohľadu na to, či ide o povinne, alebo nemocensky poisteného.

Zdravotné poistenie

Za fyzickú osobu, ktorá poberá ošetrovné, poistné na zdravotné poistenie platí štát. Poistné štát platí aj za toho, komu nárok na ošetrovné zanikol, keď uplynul 10. deň potreby ošetrovania alebo starostlivosti a potreba naďalej trvá.

Zmeny od 1. augusta zo zákona o sociálnom poistení

Povinnosť byť nemocensky poistený sa nevzťahuje na samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Povinné nemocenské poistenie sa samostatne zárobkovo činnej osobe preruší aj od ďalšieho dňa po 52 týždňoch dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Čo hovorí o chorom členovi rodiny Zákonník práce

Ak počas dovolenky zamestnanec začne ošetrovať chorého člena rodiny, dovolenka sa mu preruší. Ibaže by zamestnávateľa požiadal, aby mu na ten čas určil čerpanie dovolenky.

Dôležité osobné prekážky v práci

Neprítomnosť v práci sa zamestnancovi ospravedlní aj počas

ošetrovania chorého člena jeho rodiny

starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ak

- sa o dieťa z vážnych dôvodov nemôže starať škola alebo iné detské výchovné zariadenie, ktoré to inak robí, alebo

- osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela, alebo je v karanténe, prípadne sa v nejakom zdravotníckom zariadení podrobila takému vyšetreniu alebo ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

V zásade za tento čas zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy.

Pracovné voľno

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa zamestnancovi poskytne na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia:

na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie Zamestnancovi sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, čo môže byť najviac 7 dní v kalendárnom roku, ak to sprevádzanie bolo nevyhnutné a tie úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Voľno sa poskytuje aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V tomto prípade to však môže byť najviac 10 dní v kalendárnom roku.

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne iba jednému z rodinných príslušníkov človeka, ktorého ošetrujú alebo o ktorého sa starajú.

Kto, aké a za akých podmienok môže dostať ošetrovné

Vznik a zánik nároku na ošetrovné

Nárok vzniká prvým dňom potreby ošetrovania alebo starostlivosti a zaniká dňom jej skončenia, najneskôr uplynutím 10. dňa.

Nárok na výplatu ošetrovného poistenec nemá za dni, v ktorých

mu zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, má nárok na výplatu nemocenského, má nárok na výplatu materského. Za dni, v ktorých má nárok na výplatu ošetrovného, nemá zasa nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti.

Ošetrovné patrí len jednému z poistencov, ktorí ošetrujú, alebo sa starajú o jednu a tú istú osobu.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Zamestnanec, povinne poistená SZČO ani dobrovoľne poistený nemusí v čase ošetrovania alebo starostlivosti platiť poistné na nemocenské, na dôchodkové ani na poistenie v nezamestnanosti.

Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

Výška ošetrovného

Dávka predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu, čiže v zásade priemernej dennej mzdy v kalendárnom roku predchádzajúcom tomu, v ktorom nastala potreba ošetrovania alebo starostlivosti. Takže ak ošetrovať alebo starať sa o niekoho zamestnanec musí tento rok, ošetrovné denne predstavuje 55 % jeho priemernej dennej mzdy v minulom roku.

Denný vymeriavací základ je podiel

súčtu vymeriavacích základov (u zamestnanca súčtu mesačných hrubých miezd za rok), z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (zamestnanec z každej mzdy) v rozhodujúcom období (v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla potreba ošetrovania alebo starostlivosti) a

počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Ako si nárok na ošetrovné uplatniť

Miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne treba predložiť žiadosť (I. diel tlačiva Žiadosť o ošetrovné) potvrdenú lekárom zdravotníckeho zariadenia. Súčasťou žiadosti je vyhlásenie, ktoré žiadateľ o ošetrovné musí vyplniť a podpísať.

Zamestnanec musí ešte predtým žiadosť predložiť zamestnávateľovi, ktorý vypíše a podpíše na tento účel určené potvrdenie.

Tlačivo má k dispozícii aj lekár.

Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Výplata dávky

Dávku poisťovňa vyplatí o mesiac pozadu, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.

Poukazovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poukazuje na účet jeho príjemcu v banke. V hotovosti ho môžu vyplatiť iba na žiadosť príjemcu.

Vrátenie dávky / premlčanie

Ošetrovné alebo jeho časť poistenec musí vrátiť odo dňa, od ktorého mu nepatrilo také, aké mu ho priznali, ak nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, alebo vedome spôsobil, že sa ošetrovné alebo jeho časť vyplatilo neprávom, alebo vo vyššej sume.

Nárok na výplatu ošetrovného alebo jeho časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý ošetrovné alebo jeho časť patrila.