Včerajšie rokovanie premiéra Roberta Fica (vpravo) s guvernérom Národnej banky Slovenska Ivanom Šramkom neupokojilo devízové trhy. Politické riziko podľa analytikov stále pretrváva. FOTO - ČTK
Pri veľkom oslabení koruny by mohla zasiahnuť aj Európska centrálna banka. Očakáva sa však rast úrokových sadzieb na 4,5 percentaBRATISLAVA - Ani rokovanie premiéra Roberta Fica a ministra financií Jána Počiateka (Smer) s guvernérom Národnej banky Slovenska Ivanom Šramkom neupokojilo devízové trhy. Koruna sa včera znova oslabila. "Nepredpokladám, že včerajšie vystúpenie premiéra trhy upokojí," povedal analytik ING bank Ján Tóth.
Podľa neho je dôležité teraz to, či si vláda stanoví rozumné priority v rozpočtovej oblasti, lebo "nemôže podporovať všetky sektory tak, ako to Smer deklaroval pred voľbami".
Premiér Fico včera len zopakoval, že nová slovenská vláda chce dodržať termín zavedenia eura k 1. januáru 2009. "Vláda má záujem splniť všetky maachstritské kritériá vrátane neprekročenia 3-percentného deficitu verejných financií," povedal.
"Dôvera trhov, že sa im to podarí splniť, nie je veľká. Politické riziko pretrváva," povedal díler UniBanky Patrik Malec.
Tóth pripomenul, že pri súčasnom a očakávanom raste ekonomiky maastrichtské kritérium v rozpočtovej oblasti nemusí stačiť na splnenie veľmi náročného inflačného cieľa. Kritérium hovorí o tom, že deficit verejných financií nesmie byť vyšší ako tri percentá hrubého domáceho produktu.
NBS nemôže korunu posilňovať dlhodobo
Analytici sa zhodujú v tom, že za oslabením koruny sú aj rozporné vyjadrenia premiéra a ministra financií v poslednom období. Zosuv koruny zastavila po voľbách centrálna banka už trikrát. Tieto intervencie si vyžiadali vyše dve miliardy eur (zhruba 80 miliárd korún). "Situácia nie je trvalo udržateľná. Tri intervencie, ktoré boli po voľbách, odčerpali z devízových rezerv centrálnej banky zhruba pätinu," povedal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Neoficiálne informácie o výške intervencií národná banka zatiaľ nepotvrdila.
Stabilizovať vývoj koruny musí národná banka zo zákona. "Na druhej strane je pre ňu to, že nechá korunu padnúť, jediným nástrojom, ako môže vplývať na vládu a prípravy vládneho programu," povedal Pätoprstý. Navyše, NBS nebude mať dostatočné devízové rezervy na dlhodobé udržiavanie kurzu koruny, dodal.
Koruna sa môže podľa maastrichtských kritérií oslabiť až na úroveň 44 korún. Vypadnutie zo systému ERM II, ktorý je vstupnou bránou na prijatie eura, však môže nastať už skôr. "Podľa neoficiálnej línie je prípustná odchýlka od kurzu v rozmedzí 2,25 percenta, čiže horná hranica je okolo 39,300 koruny za euro," povedal analytik Tatrabanky Róbert Prega. Súčasná úroveň okolo 38,7 koruny za euro je nepriaznivá aj z hľadiska udržania inflačného kritéria, lebo Slovensko cez slabšiu korunu dováža "viac" inflácie. "Koruna by sa mala posilňovať," povedal Prega.
Pri veľkom oslabení koruny, keď by hrozilo vypadnutie zo systému ERM II, by mohla zasiahnuť aj Európska centrálna banka. Takýto prepad koruny by totiž podľa Pätoprstého neodrážal vývoj ekonomiky. "Európska centrálna banka zasahuje len vo výnimočných prípadoch," povedal.
Základné úroky porastú
Národná banka Slovenska má okrem intervencií na finančných trhoch aj ďalšie spôsoby na ovplyvnenie kurzu koruny. Okrem intervencie môže dvihnúť základné úrokové sadzby, čo analytici aj očakávajú. Ich nárast však bude závisieť od ďalších tlakov na korunu. "Očakáva sa, že by to mohlo byť aj o viac ako o pol percentuálneho bodu," povedal Pätoprstý.
Pri intervenciách sa podľa analytikov nedá určiť, či banka stráca, alebo nie. Ak by aj strata vznikla, nešlo by to z peňazí daňových poplatníkov. "Možnú stratu z intervencií bude banka zrejme vyrovnávať z vlastných zdrojov v priebehu budúcich rokov," povedal Préga.
Autor: ľja, iš
