V Kongrese sa v tejto súvislosti rozhorela aj bitka o budúcnosť vojenských tribunálov, ktoré majú zajatcov súdiť. Tribunály nedávno spochybnil americký Najvyšší súd s tým, že odporujú Ženevským konvenciám.
"Myslím, že to môže byť jednouché. Jednoducho schválime, čo vláda a ministerstvo obrany chcú a pohneme sa ďalej," citoval Washington Post republikánsku kongresmanku Candice Millerovú. Túto vetu povedala s hrdým priznaním, že tak robí, hoci nemá právne vzdelanie ani vysokoškolský titul.
Najvyšší súd pred časom rozhodol, že prezident vytvorením vojenských tribunálov prekročil svoje právomoci. "Tribunály by mali poskytovať aspoň základnú ochranu súdneho procesu, čo stanovuje medzinárodné právo," vyriekol súd.
Dnes sa Biely dom snaží Kongres presvedčiť, že Najvyšší súd vlastne nemá problém s pravidlami tribunálov, len ich musia odobriť aj zákonodarcovia. Jenoducho a jasne: stačí jedno hlasovanie a status quo na Guantáname bude v poriadku.
Tretia ženevská konvencia opisuje práva vojnových zajatcov, hovorí o humánnom zaobchádzaní s nimi a jeden článok zdôrazňuje "právne garancie, ktoré sa považujú za neodňateľné civilizovanými ľuďmi". Vláda chce, aby sa hovorilo iba o tom, že "so zadržiavaným sa musí zaobchádzať ľudsky".
Pre Biely dom je teraz kľúčové vymedziť, do akej miery zadržiavaných konvencie pokrývajú. Ak by sa konvencia aplikovala, podľa právnych expertov by napríklad mučenie v Abú Ghrajbe patrilo medzi vojnové zločiny. Prezident sa tak ocitá na veľmi tenkom ľade. New York Times sa domnievajú, že by mohol vzniknúť kompromis, ak by sa zrušili tribunály a upravilo sa fungovanie vojenských súdov.
Podľa právnikov vláda vyhlásením, že väzni majú právo na ochranu podľa ženevských konvencií, nezmenila svoj postoj obhajovať existenciu tribunálov, ale iba interpretovala súčasný právny stav.
Pentagon na Guantáname a základniach v Afganistane zadržiava okolo tisíc osôb podozrivých z príslušnosti k alKáide alebo k Talibanu.
BRAŇO ONDRÁŠIK
