Rodičia s malými deťmi riešia problém, ako pracovať aj starať sa o dieťa zároveň. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Ministerka práce Viera Tomanová už navrhla prvé zvýšenie rodičovského príspevku. Od septembra by sa mal príspevok zvýšiť o 5,2 percenta. Rodičia tak namiesto dnešných 4230 korún dostanú 4440 korún. S týmto zvýšením však rátala už aj predchádzajúca vláda, lebo súvisí s rastom životného minima.
Strana Smer, podobne ako koaličné HZDS vo volebných programoch sľubovali zvyšovanie rodičovského príspevku až na úroveň minimálnej mzdy, a to postupne do roku 2010. Smer sľuboval, že plný rodičovský príspevok dostanú aj rodičia, ktorých dieťa navštevuje jasle či materskú školu.
Ministerka Tomanová včera pre SME upresnila, že rodičovský príspevok sa do roku 2010 síce zvýši na úroveň minimálnej mzdy, ale len pre rodičov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o dieťa.
Hovorkyňa ministerky Oľga Škorecová hovorí, že v programovom vyhlásení vlády sa objaví aj zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa. Príspevok sa má zvýšiť na 11-tisíc a ministerstvo to chce uplatniť už od januára 2007.
Experti: Len zvyšovať príspevky nestačí
Odborníci upozorňujú, že v oblasti podpory rodiny je zvyšovanie príspevkov len jedno z riešení. Ďalším je nevyhnutná podpora služieb pre rodinu a nových foriem zamestnávania. Takúto podporu od členských krajín vyžaduje aj Európska únia.
Sociologička Magdaléna Piscová z SAV je presvedčená, že sa u nás zanedbalo zlaďovanie rodinného a pracovného života. Zvyšovanie príspevkov je podľa nej len "konzervovaním tradičného prístupu". Ten je síce dôležitý, pretože vždy budú rodičia, ktorí chcú zostať s deťmi doma, ale ide "len o čiastočné riešenie".
Podľa Piscovej treba myslieť aj na druhú skupinu rodičov, pre ktorú je dôležitá podpora služieb a nových foriem práce - od práce z domu až po kratšie úväzky. Podľa údajov OECD pracuje na Slovensku najmenej ľudí na
kratší úväzok z krajín Európskej únie.
Daniel Gerbery z Inštitútu pre výskum práce a rodiny považuje zvyšovanie príspevkov za významné, keď sa zvyšujú životné náklady, no "optimálne je vytvárať zároveň aj priestor na nové služby pre rodiny".
Inštitút urobil koncom minulého roka prieskum na vzorke 1609 respondentov o tom, ako si predstavujú starostlivosť o deti v predškolskom veku. Prieskum naznačil, že slovenská spoločnosť je v tejto otázke rozdelená.
Rodičia tvrdili, že im vyhovuje, ak sa o dieťa stará osobne matka, no na druhej strane väčšina považuje za ideálnu starostlivosť o deti, ak sú v predškolských zariadeniach.
Respondenti vidia najväčšie problémy vo vysokých nákladoch na starostlivosť o deti v zariadeniach. Ak sú s nimi matky doma, nemôžu si nájsť prácu. Ak sa matka vráti do práce, nemôže sa zasa starať o dieťa.
Tomanová preštuduje Radičovej návrhy
Exministerka práce Iveta Radičová ešte stihla pripraviť návrhy, ako zladiť pracovný a rodinný život a schválila ich aj vláda. Išlo o možnosť získať o 50 percent vyšší rodičovský príspevok, ak sa rodič dobrovoľne rozhodne namiesto troch rokov čerpať rodičovskú dovolenku dva roky. Radičová chcela podporovať aj kratšie pracovné úväzky, predĺžiť stránkové hodiny úradov a zmeniť otváracie hodiny škôl, škôlok a družín, aby vyhovovali zamestnaným rodičom.
Tomanová sa bude materiálom svojej predchodkyne zaoberať a nová vláda "nezabudne na otázky zlaďovania pracovného a rodinného života". Predovšetkým chce podporovať služby pre rodiny.
Tomanová nemá v úmysle skracovať rodičovskú dovolenku, jej dĺžku ponechá na rozhodnutí rodičov.
Štatistiky Európskej únie
Zabezpečenie detskej starostlivosti v Európskej únii
Krajina starostlivosť pre deti pre deti 3 - vek školskej verejné výdavky
0 - 3 roky dochádzky na dennú
starostlivosť
(% z HDP)
Česko 8 % 85 % 0,0 %
Dánsko 56 % 93 % 1,7 %
Estónsko 22 % 79 % -
Francúzsko 43 % 100 % 0,7 %
Holandsko 35 % 100 % 0,2 %
Maďarsko 6 % 86 % -
Nemecko 7 % 89 % 0,4 %
Poľsko 2 % 60 % -
Rakúsko 9 % 82 % 0,4 %
Slovensko - 70 % 0,1 %
Slovinsko 27 % 59 % -
Španielsko 10 % 98 % 0,1 %
Švédsko 41 % 90 % 1,3 %
(Zdroj: Eurostat, OECD, údaje za rok 2003)
Vek matky pri narodení prvého dieťaťa
Krajina rok 1980 rok 2000
Česko 22,36 25,00
Dánsko 24,59 27,70
Estónsko 23,20 24,00
Francúzsko 25,02 27,90
Holansko 25,72 28,60
Írsko 25,47 27,60
Maďarsko 22,45 25,10
Nemecko 24,97 28,20
Poľsko 23,42 24,50
Slovensko 22,69 24,20
Slovinsko 22,83 26,50
Španielsko 25,04 29,10
Švédsko 25,28 27,90
Veľká Británia 25,10 29,10
(Zdroj: Eurostat, 2005)