li inak. Vraj pre medializáciu škandálu vnútri strany, keď sa bývalý člen Slobodného fóra Opaterný pokúšal zabezpečiť si post ministra v budúcej vláde tesne pred voľbami. "Pre mladú stranu je dobré vyskúšať si všetky pozície - svoju silu, ramená a aj trpezlivosť. Je to lepšie, ako vhupnúť rovnými nohami do vládnych kresiel. Aj odriekanie je veľmi dôležité," hovorí Zuzana Martináková.

Ako ste zanalyzovali svoj volebný neúspech?
Boli sme vystavení obrovskému tlaku. Odrazu sme začali prekážať viacerým stranám so silným zázemím. Neraz sme upozorňovali, že keď nebudeme jazýčkom na váhach my, stane sa ním Mečiar a vláda bez neho nebude možná. A naozaj sa to stalo. Takže dnes si možno strany, ktoré sa snažili, aby SF neuspelo, hovoria, že nás mali radšej nechať na pokoji.

Aj ste to od niekoho z nich počuli?
Už sa v týchto veciach nevŕtam, lebo politik má vedieť prijať každú realitu, aj prehru. Netreba sa vracať do minulosti - nemá to význam a odčerpáva to energiu. Je to už za nami a my potrebujeme analýzu obrátenú dovnútra. Naším kľúčovým problémom boli medializované vnútorné spory v súvislosti s Braňom Opaterným. Vyrovnali sme s tým veľmi jasne, keď republiková rada rozhodla, že s ľuďmi, na ktorých sa nedá spoľahnúť a ktorí pre vlastné ambície poškodia stranu pred voľbami, sa treba rozlúčiť.

Považujete za správne, že ste sa s ním lúčili tesne pred voľbami?
Bolo nám úplne jasné, že s Opaterným budeme mať problém hneď po voľbách. A tak sa celé predsedníctvo rozhodlo, že to musíme vyriešiť ešte predtým.

Stále si myslíte, že to bolo múdre?
Bolo to nevyhnutné. Snažila som sa ľudí presvedčiť, že ich nechcem klamať a nechcem, aby volili stranu, ktorá by do parlamentu ťahala vlastný spor. Veď sa pozrite, čo sa dnes deje v KDH. Na jedenej strane sa správali múdro, lebo pred voľbami zatvorili všetky spory, ale určite by ich ľudia nevolili, keby robili to, čo robia dnes. Do parlamentu by sa stopercentne nedostali. Podľa všetkých dostupných analýz voliči nevolia strany, v ktorých sú nedoriešené spory. A to je aj jednoznačný dôvod, prečo sa odklonili od SF. No a druhá časť našich voličov nešla voliť, lebo bola presvedčená, že určite prekročíme 5-percentnú hranicu, a v deň volieb uprednostnili súkromné aktivity. Tieto dva dôvody boli kľúčové.

Nepoznali ste už skôr deštruktívny potenciál Opaterného - veď takto opustil už dve strany?
Veľa ľudí z ANO mi hovorilo, že je to profesionálny rozbíjač... Opaterný mal veľa príležitostí, aby si vybudoval v SF svoju vlastnú pozíciu a jeho brat naozaj nemusel žiadať preňho funkciu ministra, ak by na sebe pracoval sám. Keď sme vznikali, bol podpredsedom strany a predsedom rozpočtového výboru, čiže mal na starosti financovanie strany, na ktoré sa teraz pýta - čo je milá kuriozita, lebo sme sa ho na to pýtali rok a pol my. Bohužiaľ, všetci sme sa spoliehali na to, že pred voľbami sa uňho objaví sebazáchovný pud, sústredí sa na výsledok volieb a až potom bude riešiť svoje záujmy. Dnes členovia SF úplne otvorene hovoria - a je im jedno, či majú na to dôkazy - že to mohol urobiť len človek, ktorého niekto za to zaplatil. Jeho konanie bolo nepochopiteľné.

Je možné, že ho zaplatilo SDKÚ?
Keby som vám pritakala, hneď by na mňa spadla spŕška trestných oznámení, ale ani to by mi neprekážalo. Skôr mi prekáža hrabať sa v tom. Ľudia vnútri strany, ktorí videli jeho počínanie, majú tento názor, a nikto im ho už nikdy nevyvráti. Ja sa tým už nechcem zaoberať a v septembri odštartujem nový začiatok SF. Náš potenciál, ktorý sme mali medzi 6 až 9 percentami a aj môj osobný - ako líderky tejto strany, keď som figurovala medzi 5 najdôveryhodnejšími politikmi - niekde určite je.

Ako sa vám počúvali slová vašej podpredsedníčky Ľubice Navrátilovej, že posledný snem SF jej pripomínal praktiky zo Zlatej Idky?
Tento trik je známy už stáročia - keď ľudia robia niečo, čo nevedia obhájiť, snažia sa vyvolať umelý konflikt, aby mohli zahmliť svoju pôvodnú úlohu - vysvetliť, prečo konali, ako konali. Vyvolajú spor, aby bolo jasné, že neodišli ako porazení. Je to smiešne. Keď urazení odchádzali z rokovacej sály, celá republiková rada, kde bolo okolo 60 ľudí, začala spontánne tlieskať, až kým za sebou nezatvorili dvere.

Spomínate si ešte, ako ste vy odchádzali s Ivanom Šimkom z SDKÚ? Nevidíte tu paralely?
Spomínam si, a často sme o tom v SF debatovali. Predsedníctvo SDKÚ odvolalo Ivana Šimka z pozície ministra obrany aj z funkcie podpredsedu strany - čo sa v SF nikdy nestalo, lebo podpredsedu volí celý snem a len ten ho môže aj odvolať. No keď som v SDKÚ pochopila, že môj názor je menšinový, zodvihla som sa, odišla, a nedávala som vyjadrenia do médií, že strana je rozčesnutá, jej časť je však za mňa a že v nej budem ďalej bojovať.

Zvyšok netlieskal?
Naopak... Ľudia v SDKÚ si uvedomovali, že sú v strane, ktorá je vládnou a má premiéra a že ak chcú mať zachované pozície, nemôžu Dzurindu nepodporiť. Tí, čo SDKÚ založili, boli od prvej chvíle v nejakých mocenských pozíciách a veľmi dobre vedeli, že ak si ich chcú zachovať, musia zabudnúť na to, či bolo niečo v súlade s pravidlami, alebo nie. A s odstupom času môžem povedať, že konali racionálne a sebazáchovne. Aj ja som konala racionálne, lebo som pochopila, že svoj postoj som prehrala a odišla som bez toho, aby som SDKÚ rozvracala. Človek má vedieť, kedy má odísť.

Po voľbách Mikuláš Dzurinda s veľkým uspokojením konštatoval, že SF sa nedostalo do parlamentu, lebo voliči len odzrkadlili to, že vaša strana vznikla na zrade. Čo je pre vás tým zrkadlom, keď volebné výsledky hovoria, že SDKÚ má viac, ako sa očakávalo, a vy menej?
Nebudem komentovať Dzurindove výroky. Možno presne vedel, že sa do parlamentu nedostaneme. Nemusel to "len" predpokladať. To, čo sa dialo okolo nás, bola silná mocenská hra. Etablovali sme sa ako politická strana, ktorá chce zabrať istý priestor a neskoršie analýzy ukážu, že aj voliči, ktorí sa k nám pôvodne prikláňali, dali svoj hlas SDKÚ. No neurobili to preto, že by bezvýhradne súhlasili s politikou tejto strany, ale preto, že im zaručovala stabilitu a kontinuitu reforiem. Pre ľudí, ktorí vedeli, že chcem robiť rozumnú politiku a nebudem rušiť reformy, sme boli nestabilní. Niekto to potreboval voličom ukázať za každú cenu. A Dzurinda by sa mal zamyslieť skôr nad tým, prečo ho prekrúžkovali dvaja čelní predstavitelia jeho strany. Jeho politická hviezda zhasína. Udržať sa mohla už len tým, že by bol opäť pri moci. Urobil množstvo chýb a u Slovákov je už veľmi neobľúbený. Ľudia, čo dali svoje hlasy SDKÚ, volili menšie zlo.

Boli ste svojho času veľmi obľúbená politička. Nemáte pocit, že vaša hviezda zhasína?
Neviem, teraz je tá pozícia úplne iná. Nebola som v politike preto, aby som sa stala nejakou hviezdou, to je samoúčelné - keď politik nerobí svoju prácu, tak zhasne veľmi rýchlo. Po voľbách sme však zaznamenali tisícky reakcií voličov, aby sme sa nevzdávali. Myslia si, že sme prehrali iba bitku, ale nie celú vojnu. Chcem sa upokojiť a nerobiť unáhlené závery. O štyri roky neskôr pri ďalších voľbách, keď sa tu už vystriedajú pri moci naozaj všetky staré známe tváre, vzrastie dopyt po novej politike, politickej kultúre a ľuďoch, ktorí budú dynamickí, moderní a perspektívni. Dovtedy môžeme pokojne vybudovať mladú, dynamickú stranu, možno aj s novým lídrom.

Čiže pre vás sa stala vaša prehra vo voľbách výzvou?
Pre mladú stranu je dobré vyskúšať si všetky pozície - svoju silu, ramená a aj trpezlivosť. Je to lepšie, ako vhupnúť rovnými nohami do vládnych kresiel, napríklad ako ANO, kde tých ľudí nespájal spoločný cieľ. Aj odriekanie je veľmi dôležité.

Nie je váš problém v spresnení agendy? SDKÚ bola istota reforiem, Slota vytiahol národnú kartu, KDH kresťanské hodnoty. A čo vy?
Orientovali sme sa na liberálnu stredovú občiansku politiku. Tento priestor tu stále je. Ide len o to, ako ho nazveme. Ľudia si osvojili rôzne deformované poučky - to, ako ANO formulovala liberalizmus, je hrubé pošliapanie ideálov celého liberalizmu - ale občiansko-liberálny hodnotový priestor je na Slovensku stále voľný. Vymedzili sme ho pre strednú vrstvu, ktorá je jeho typickým predstaviteľom. No aj keď stredná vrstva tvorí okolo 65 percent občanov, nie všetci budú voliť takýto typ strany, sú tam všelijakí ľudia. Celkom prirodzene sme preto siahli po občianskych kandidátoch, zelených a zvyškoch DS, ktorí chceli robiť politiku inak, ako v tieni SDKÚ. Napokon, bude zaujímavé sledovať vývoj samotnej SDKÚ, o ktorej vlastne nevieme vôbec nič. Vieme iba to, že bola pri moci a robila isté opatrenia a reformy na veľmi dobrej imidžovej úrovni. No aká je, sa dozvieme postupne, keď v opozícii stratí mocenské pozície, ktoré ju spájali a začne hľadať to, čo ju spája naozaj. Nie je vylúčené, že ľudia z KDH prejdú do SDKÚ, čím sa táto strana preklopí na konzervatívny obraz, aký si stále pestuje v európskych štruktúrach. A neskôr sa ukáže, že vznikne priestor pre našu stranu, ktorá oslovuje ľudí iného typu.

Odkiaľ vlastne máte pre strednú vrstvu číslo 65 percent?
Je z rôznych vedeckých sociologických analýz. Problém je v tom, ako sa definujú samotní ľudia. Keď si povieme, že do nej patria ľudia s istým typom vzdelania, ktorí sa spoliehajú na vlastné ruky, um a prácu, tak v každej spoločnosti je takýchto ľudí okolo 70 percent. Radí sa medzi nich aj vyššia stredná vrstva, napríklad bankový úradník, ktorý je na Slovensku finančne vyššou vrstvou ako detský lekár v ambulancii. Z hľadiska hodnôt a vzdelania však medzi nimi nie je veľký rozdiel. Rozdiel je v štruktúre príjmov v spoločnosti. Všade je to iné. Detský lekár v Británii má skoro rovnaký príjem ako bankový úradník. Často sme sa stretávali s názorom, že učiteľka v materskej škole alebo zdravotná sestra, ktoré do strednej vrstvy patria, sa necítia byť jej súčasťou, lebo zarábajú 8-tisíc korún. My však tvrdíme, že SF je tu práve pre nich, lebo nám ide o to, aby táto stredná vrstva zarábala viac.

V čom je rozdiel medzi takouto vašou sociálnou pravicou a Ficovou ľavicou?
Uvidíme. Fico mal vo svojej rétorike ambíciu obsiahnuť obrovskú časť spoločnosti, kde sa vyhol len tým najbohatším skupinám. No v politike tento jeho záber nie je reálny. Bude sa musieť orientovať len na isté priority. Rozdiely uvidíme v konkrétnej politike.

Aké bolo vaše prvé ráno po voľbách? Nezaskočila vás pravá tvár Slovenska, keď mnohí už začali zabúdať, že sú tu národniari či Mečiar?
Zakódovala som si jednu pravdu - národ sa nikdy nemýli. Môže sa pomýliť iba politik, keď niečo nedosiahne. Politika je vlastne trhové prostredie, v ktorom bojuje konkurencia. Každý sa snaží tento priestor obsadiť, na čo používa nejaké zbrane a voliči na to len reagujú. Vládne tu trend k marketingovému pôsobeniu volebnej kampane, čoho výsledkom je panujúca povrchnosť v hodnotení spoločnosti. Na Západe takéto niečo vonkoncom neplatí. V Británii sa ľudia vždy pred voľbami začínajú o politiku zaujímať do hĺbky. Čítajú mienkotvorné noviny a názory analytikov - snažia sa v tom celom zorientovať. U nás je to opačne - čím menej informácií, tým lepšie. A vyhrávajú tí, čo sú šikovní v marketingu a majú veľa peňazí. Kampaň SDKÚ bola absolútne premyslená a stála stovky miliónov. To vedia všetci. A ten, kto si to nemôže dovoliť, je na trhu slabším hráčom.

Môžete byť konkrétnejšia?
V médiách sa nedala preraziť jedna poriadna veta o našom programe, ale to, ako sa vyspal Opaterný, vedeli všetci. Samé znechucujúce hlúposti. Vyhrali strany, o ktorých sa vôbec nepísalo. Pred voľbami sa hádam prvýkrát nerobil odpočet vlády s reálnymi dosahmi na jednotlivé vrstvy obyvateľstva. Pred voľbami SDKÚ akoby neexistovala. Bola to strana, ktorá nemala žiadny problém - bola geniálna a úspešná, lebo doviedla Slovensko na zdanlivé výslnie, a len tak zhora rozprávala ľuďom, že ju majú voliť, lebo inak budú reformy zrušené. Bol to nenormálny mediálny obraz - neobjektívny, povrchný a zlý. Čo si ľudia v takomto prostredí mali vybrať?

Ako hodnotíte, že do prvej desiatky vašej kandidačnej listiny sa prekrúžkoval Ján Budaj?
Veľmi nás to oboch prekvapilo. Keď sme sa však vo vedení strany zhovárali o krúžkovaní - čo keď niekto pozvaný prekrúžkuje zakladajúceho člena SF - zaujala som jasný postoj, že tento zákon sme prijímali práve preto, aby mali ľudia v parlamente toho, koho uprednostia. To je základné pravidlo demokracie a keby sme mali väčšinový systém, nikto o tom nediskutuje. Človek môže mať neviem aké zásluhy, ale ak mu ľudia nedajú hlasy, tak sa nikam nedostane.

Nezmeníte teraz aj podľa týchto krúžkov svoju tvár?
Vedeli sme, koho na svoju kandidátku pozývame - že sú to silné mená. Vedeli sme, že odsúvame vlastných ľudí, ale možno práve tieto pozvané osobnosti nám doniesli rozhodujúce hlasy. A rozhodujúcimi by sa určite stali aj v parlamente.

Po vašej emotívnej tlačovke, na ktorej ste upozornili novinárov, že tesne pred voľbami má bulvárna tlač uverejniť sériu článkov o vašom súkromí, politickí analytici skonštatovali, že vaša reakcia vyvolá u voličov nedôveru. Nemali pravdu?
Nezaujímalo ma, či budem dôveryhodná, a ani názory analytikov. Politika nestojí za to, aby človek išiel za hranicu svojho ja.

Čo myslíte, prečo nakoniec nevyšli?
Určite kvôli tlačovke. Čitatelia by pochopili, že som mala pravdu. Informácia, ktorú zverejníte, vás prestane ohrozovať. Som presvedčená, že články boli objednané a ich objednávateľ si povedal, že keď už som to takto vystrelila, tak by bolo kontraproduktívne ich aj uverejniť.

Myslíte, že by vás naozaj mohol bulvár vážne poškodiť?
Neskúmala som to, ale aj ja som len človek. Som matka, manželka a zakladám si na týchto hodnotách. A každý, kto sa tvári ako hrdina, že som sa na to mala vykašľať, veď o nič nejde, nakoniec by k týmto textom neostal ľahostajný. Každý politik je len človek, má zostať človekom a ja chcem zostať človekom, čo si váži sám seba, svoju rodinu, mamu, otca, a nechcem, aby moji blízki boli vystavovaní špinavostiam. Bránila som hodnoty, ktoré sú mi najsvätejšie.

Nebojíte sa, že ste odhalili svoju slabinu? V rozhodujúcej chvíli teraz môže hocikto na vás vytiahnuť nejaké články, s tým, že vaša emotívna reakcie je zaručená?
Hovorí sa, že voči bulváru sa neoplatí brániť. Aj ja si to myslím, keď sa to týka takých hlúpostí, čo na mňa napríklad povie Zajac. Nad reakciami bulváru, ktoré súvisia s mojou politickou prácou, treba len mávnuť rukou, ale keď sa to týka môjho súkromia, budem sa brániť všetkými prostriedkami a je mi jedno, či sa to bude ťahať hoci aj desať rokov. Ak má človek čisté svedomie, musí mať v spoločnosti páky, aby sa mohol účinne brániť.

Zvládli ste dezilúziu lepšie ako muži okolo vás?
Môj manžel zvládol náš neúspech celkom dobre - bol pripravený na to, že môže prísť aj prehra. A vedel, že doma musí vytvoriť normálne prostredie. Dnes už všetko analyzujeme s chladnou hlavou a vôbec z toho neobviňujeme voličov. Ako novinári sme zažili veľa volieb a dobre vieme, že obviňovať voličov je to najhoršie a najnepravdivejšie, čo môžete urobiť. Ľudia vždy reagujú logicky. Zamýšľame sa hlavne nad tým, čo sme mohli dosiahnuť a či sa vôbec dalo reálne čeliť takej obrovskej mašinérii. No zároveň vidíme perspektívu, a to ma drží na nohách.

Povedali ste, že národ má vždy pravdu. Ako treba správne odčítať pravdu národa, keď ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin?
Fico mal všetky možnosti, aby zložil inú vládu. Voliči nemôžu za to, že majú práve túto vládu, lebo konečné rozhodnutie bolo v iných rukách. Sama som zvedavá, koľko sa ešte takýchto ľudí z bývalej éry objaví a kde. Funkcia ministra je len jednou z pozícií, za ktorou je rad ďalších, aj mediálnych. Uvidíme, aký je tento návrat vážny. Ak sa to generačne prestrieda a Slota s Mečiarom predsa len ostanú mimo reálnej politiky, tak Štefan Harabin by mohol byť už len akýmsi posledným výstrelkom. No ak tie návraty budú viditeľné, väčšina ľudí pochopí, že Slovensko kráča dozadu.

Výsledok teda svojou nezodpovednosťou pokazili menšie pravicové strany?
Dnes je pre mňa čoraz jasnejšie, prečo sa SF nemohlo za žiadnych okolností dostať do parlamentu. Nebola by tu potom totiž takáto vláda. Určite by sme prispeli k tomu, aby Slovensko išlo dopredu a nevládli by tu ľudia spred 7 až 15 rokov, čo narobili toľko zla.

V čom ste teda urobili chybu, keď všetky vaše kroky, ako hovoríte, boli nevyhnutné?
Neboli sme akcieschopní, lebo sme nemali v rukách nástroje na vnútornú očistu strany v krízovej situácii. Navyše, nijako sme nevedeli ovplyvniť, aký veľký priestor náš spor dostal v médiách. Pri celej úcte k sebe samým sme neboli až takí dôležití - veď sme mimoparlamentná strana, ktorá nikdy nevládla - no akémukoľvek disharmonickému hlasu, čo od nás vyšiel, médiá pripísali obrovský význam. Nepodarilo sa nám čeliť kampani SDKÚ, ktorá mala neobmedzený aparát. Stojíme teraz pred úlohou skonsolidovať stranu, ktorá bude vedieť, čo chce.

Kandidátka SF Zuzana Olexová pre SME napísala, že slovenské ženy radšej volia zlých mužov, ako by mali zvoliť ženu. Čo si o tom myslíte?
Ženy si v predvolebných kampaniach strán dobre všimli, že sa ich špecifickými starosťami nikto nezaoberá. Je v nich však hlboko zakorenené niečo, o čom sa nikde nehovorí - žene političke dôverujú len vtedy, keď je opretá o muža. Možno som v nich vzbudzovala pocit priveľkej samostatnosti, že to všetko chcem viesť sama. To vyvoláva pochybnosti - 'ona je dobrá, ale mala by tam mať mužské rameno, o ktoré sa oprie'. Chcú vidieť aj nejakého charizmatického muža, a bolo by im celkom jedno, či by som bola predsedníčka, alebo podpredsedníčka. Hierarchia nehrá až takú veľkú úlohu ako to, že majú hlboko zakorenenú tendenciu nedôverovať političkám, či to zvládnu, či nie sú slabé.

Budete s tým niečo robiť?
Predstavujem si budúce vedenie SF ako skupinu dvoch-troch samostatných žien a dvoch-troch mužov. Takto by nás verejnosť počúvala oveľa pozornejšie aj čo sa týka problémov žien. Nemám na to žiadne analýzy, vychádzam len z vlastnej skúsenosti - jednoducho platí, že väčšina žien pookreje, keď na čele nejakého zoskupenia vidí fešáka. (Smiech.) No súvisí to aj s povrchnosťou v informovaní. Keby sa napríklad urobil rozbor dôchodkovej reformy, ktorá je postavená výhradne na zásluhovosti, a ženy by zistili, ako veľmi ich táto reforma poškodzuje v každom veku, mali by úplne iný názor na to, či sa im minister páči, alebo nie. Chýba nám tu inštitút, ktorý by posudzoval zákony podľa ich dosahov na mužov a ženy, čo je vonku normálna prax.

Nemali ste tieto témy jednoducho viac zdôrazňovať?
S voličmi som sa o tom zhovárala do zachrípnutia! Páčilo sa im to, ale tri dni pred voľbami ich ovplyvnil akýsi marketing... No keby som bola bežný volič, ani ja by som nevolila stranu, ktorá je v rozkole. Je to citlivá téma, od ktorej nechcem dávať ruky preč.

Máte predstavu o tom, ako uvažuje mladá generácia, keď okrem 7-ročného Tomáša máte aj dvoch veľkých synov - vysokoškolákov?
Akosi sa prešiel mlčaním fakt, že SNS mala v týchto voľbách najviac prvovoličov. Mladí ľudia na Slovensku nevidia perspektívu. Tí, čo k extrémizmu nemajú sklony, odchádzajú, a tí, čo ostávajú, potrebujú nájsť vinníka. Ako protiváha by tu pre mladých mala veľkú šancu občiansko-liberálna strana s environmentálnym charakterom.