Vladimír Tomčík v publikácii Bratislavské dni a noci (Ikar, Bratislava 2006) nepribližuje totiž čitateľovi kultúrne pamiatky a iné pozoruhodnosti, ale slávnych návštevníkov a rodákov, ktorí o Bratislave písali a zanechali nám svoje dojmy, zážitky a názory na mesto postavené podľa vtipných autorových slov "na sútoku vína a Dunaja".

Tomčík začína svoju prechádzku po písomných svedectvách o meste bitkou medzi Bavormi a Maďarmi zo 4. júla 907, ako ju zachytil v renesančnej kronike Aventinus, ktorý hovorí ešte o Brezalauspurchu. To bol zároveň koniec Veľkomoravskej ríše.

Tomčík sa však v knihe nedrží prísnej historickej chronológie a najmä nesleduje tzv. veľké dejiny. Veď po citátoch zo spomínanej kroniky nasleduje už kapitolka o tom, ako sa od roku 1335 presadzovalo bratislavské víno aj v zahraničí.

Autor vedel nájsť v dejinách mesta a jeho okolia vždy nejaký bod, okolo ktorého rozvinul kratšie alebo dlhšie rozprávanie zložené z pôvodných citátov alebo z vlastných textov. Napríklad vojnové udalosti zo 17. storočia mu poslúžili na to, aby sa zmienil o románe nemeckého spisovateľa Grimmelshausena a o románovej postave Češky, ktorá zažije aj boje o Prešporok, ale aj na to, aby pripomenul, že tento román bol podkladom na Brechtovu Matku Guráž a jej deti.

Len akoby mimochodom sa dozvieme, že v armáde generála Buquoia slúžil budúci filozof René Descartes.

Mimoriadne pestrý by bol už len výpočet mien návštevníkov Bratislavy, ktorými sa jednotlivé kapitolky zaoberajú. Celkovo je ich štyridsaťštyri. V Bratislave bol v roku 1728 francúzsky mysliteľ Montesquieu, ktorého cestopis sa stratil, no jeho zážitky sa zachovali v listoch, kde okrem iného spomína, ako sa opili s biskupom Nádašdym.

Bol tu svetoznámy rozprávkar Andersen, čo sa všeobecne vie, no až tak veľmi sa nevie, že sem zavítal aj slávny milovník Casanova. Koncertovali tu Haydn, Mozart, Liszt, mesto navštívili spisovatelia Grillparzer a Jules Verne, ale aj vedci Edison a Einstein. Neslávna a nevítaná bola návšteva nacistického zločinca Himmlera.

V závere uvádza Tomčík ukážky z knihy bratislavského rodáka, predsedu Karpatskonemeckého spolku v Rakúsku Josefa H. Derxa i z knihy bývalej rakúskej veľvyslankyne na Slovensku Gabriely Matznerovej-Holzerovej. Upútajú aj spomienky syna Rudolfa Manderlu, ktoré sa viažu na stavbu prvého vežiaka v Bratislave, známeho manderláku.

Na koniec knihy si nechal ako "korunovačný" klenot niekoľko kulinárskych rád, napríklad na varenie typického prešporského guláša, či na pečenie chýrnych bratislavských pajglov.

Tomčíkovi pri písaní tejto pútavej knižky dobre poslúžila doterajšia literatúra o Bratislave, ale siahol i po menej známych prameňoch, inak by sotva bol vytvoril takúto mnohotvárnu mozaiku, ktorá je doplnená fotografiami.